2026.3.20 Belgický súd zamietol odvolanie rodiny v prípade smrti Jozefa Chovanca
Ministerstvo spravodlivosti a Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) berú na vedomie rozhodnutie belgického odvolacieho súdu v Monse o zamietnutí odvolania rodiny v súvislosti s úmrtím slovenského občana Jozefa Chovanca po incidente na belgickom letisku Charleroi. Deklarujú, že SR pokračuje v konaní na Európskom súde pre ľudské práva (ESĽP).
„Rozhodnutie súdu rešpektujeme, avšak považujeme za potrebné vyjadriť poľutovanie nad tým, že napriek neštandardne dlhému konaniu súd vo svojom rozhodovaní neprihliadol na argumenty a relevantné skutočnosti predložené prostredníctvom znaleckých posudkov, ktoré boli vyhotovené na základe žiadosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky,“ uviedol minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD).
Šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár (Smer) podotkol, že rodina Chovanca sa osem rokov nevie na belgických súdoch dovolať spravodlivosti.
„A napriek tomu, že Slovenská republika vždy rešpektuje nezávislosť súdov a ich rozhodnutia, nemôžeme sa tváriť, že je všetko v poriadku. Po zásahu na belgickom letisku zomrel občan Slovenskej republiky za doposiaľ plne nevysvetlených okolností bez vyvodenia trestnoprávnej zodpovednosti voči konkrétnych osobám alebo organizáciám, čo je pre nás absolútne neprijateľné,“ vyhlásil s tým, že SR bude pokračovať v konaní, ktoré súčasná vláda iniciovala po nástupe.
„Využijeme všetky možnosti, ktoré nám dáva európsky dohovor o ľudských právach a základných slobodách. Naďalej ostávame v kontakte s rodinou zosnulého, ktorej poskytujeme zo strany nášho veľvyslanectva v Bruseli všetku potrebnú súčinnosť,“ dodal Blanár.
Chovanec zomrel v nemocnici v Belgicku 27. februára 2018, tri dni po policajnom zásahu v cele na letisku Charleroi. Zadržali ho ešte pred odletom v lietadle smerujúcom na Slovensko za to, že sa údajne správal agresívne k posádke i voči privolaným policajtom.
V auguste 2020 unikli videozáznamy z policajnej cely, na ktorých vidieť, ako sa Chovanec sebapoškodzuje: búcha hlavou o dvere cely a krváca. Následne sa ho policajti pokúšajú spacifikovať. Muž má pritom tvár zakrytú dekou, policajti sa smejú a jedna policajtka dvíha ruku a hajluje.
Posudok belgických lekárov ukázal, že príčinou smrti Chovanca boli silné nárazy hlavou, ktoré mu spôsobili opuch mozgu. Lekári zároveň skonštatovali, že zastavenie činnosti srdca vyvolala až injekcia od zdravotníkov, ktorí sa ho snažili upokojiť.
Belgický súd vlani v septembri vyniesol rozsudok, podľa ktorého za smrť Chovanca nik nenesie trestnoprávnu zodpovednosť a išlo o poľutovaniahodný súbeh tragických okolností. Minister zahraničných vecí Blanár vtedy označil rozhodnutie za škandalózne a avizoval, že SR proti rozsudku podá sťažnosť na ESĽP v Štrasburgu.
Slovenská republika podala 27. februára medzištátny podnet na Európsky súd pre ľudské práva proti Belgickému kráľovstvu v súvislosti s úmrtím Chovanca na letisku Charleroi.
Justičná vojna ministra vnútra Matúša Šutaja Eśtoka (Hlas-SD) o očistu polície od nezákonných mocenských praktík z doby kajúcnikovej dnes pokračuje ďalšou bitkou v Bratislave. Krajský súd rozhodne, či budú vodcovia krvavej vyšetrovateľskej chobotnice z čias minulej vlády vyšetrovaní naďalej na slobode, alebo ako prostoreký Bombic vo vyšetrovacej väzbe.
Na základe 130-stranového uznesenia prokurátora Michala Žeňuchu bolo vznesené obvinenie voči bývalému vyšetrovateľovi Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Jánovi Čurillovi a jeho policajtom Pavlovi Ďurkovi, Robertovi Magulovi, Branislavovi Dunčkovi, Romanovi Stašovi, Jánovi Káľavskému pre trestné činy vydierania a zneužívania právomoci verejného činiteľa, ktoré mali páchať ako organizovaná skupina. Jej hlavou mal byť podľa obvinenia práve Ján Čurilla, ktorý zadával príkazy a pokyny smerujúce k získavaniu dôkazov v trestných konaniach vedených v kauzách Takáčovci, Boží mlyn a Očistec ostatným osobám. Usmerňovať mal priebeh aj trestných konaní, v ktorých ani nevystupoval ako vyšetrovateľ.
Nesprávny súd?
Pred týždňom boli políciou hromadne zadržaní spolu s prokurátorom generálnej prokuratúry Michalom Šúrekom, pre Čurillu a Ďurka bolo požadované ďalšie vyšetrovanie vo väzbe. Žalobca žiadal najprísnejšiu – kolúznu väzbu na tri mesiace. Obával sa totiž, že na slobode by mohli mariť vyšetrovanie alebo ovplyvňovať svedkov či spoluobvinených. Argumentoval mocenským postavením obvinených vo vzťahu k vypočúvaným kajúcnikom, ako aj využívania šifrovaných aplikácií, cez ktoré by sa podľa prokurátora mohli dohovárať.
Sudca bratislavského mestského súdu Tomáš Hajduk ich však prepustil prepustil zo zadržania, lebo podľa neho prokurátor podal väzobný návrh na nesprávny súd. V prípade to mal byť súd príslušný prokurátorovi, ktorý podal obvinenie, teda okresný súd v Trnave. Médiá z technického rozhodnutia o prepustení celej skupiny urobili meritórne o veci a prezentovali ho ako dôkaz neviny čurillovcov. Prokurátor podal odvolanie a tak bratislavský krajský súd dnes rozhodne, či budú Ján Čurilla a Pavol Ďurka v kauze Kajúcnik naďalej stíhaní len na slobode alebo naopak vo vyšetrovacej väzbe.
Sudca Hajduk zároveň konštatoval, že má pochybnosti nielen o dôvodnosti väzby, tak aj samotného obvinenia.
x1200
Čurilla a Ďurka zostávajú na slobode: Súd spochybnil opodstatnenosť obvinenia
Mestský súd Bratislava I. nedávno rozhodol, že policajti Ján Čurilla a Pavol Ďurka zostávajú na slobode. Sudca Tomáš Hajduk zamietol návrh trnavského prokurátora Michala Žeňucha, ktorý požadoval kolúznu väzbu pre oboch obvinených. Sudca odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že návrh bol podaný na nesprávny súd, pričom správnym súdom by mal byť Okresný súd v Trnave.
Podľa informácií hovorkyne súdu Pavla Adamčiaka sa súd nemohol zaoberať väzobným opatrením, keďže žiadosť bola nepresná a nesúhlasila s procesnými predpismi. Súd tiež spochybnil opodstatnenosť vzneseného obvinenia a dôvodov väzby.
Hoci rozhodnutie súdu môže byť ešte zmenené krajským súdom, ktorý má na posúdenie sťažnosť prokurátora dozrieť 16. marca, situácia pre Čurillu a Ďurku pôsobí pozitívne, pretože sa po troch dňoch zadržania dostali na slobodu. Po prepustení ich pred súdom čakali rodiny a blízki, ktorí ich vitálne privítali.
Právny zástupca hodnotí rozhodnutie ako potvrdenie správnosti argumentácie
Právny zástupca policajtov, advokát Ján Dulovič, označil rozhodnutie súdu za „výsledok práce a vysvedčenie tímu Veritas”. Uviedol, že návrh na väzbu bol predložený na nesprávny súd, čo podľa neho vystihuje celú situáciu. Sudca na pojednávaní posúdil aj samotné dôvody obvinenia a vyhodnotil ich ako neopodstatnené.
Dulovič tiež pripomenul, že súd vyjadril názor, že väčšina právnych kvalifikácií bola už overená a potvrdená inými súdmi. V súčasnosti je spis v tejto kauze rozsiahly, má 80 zväzkov a 23-tisíc strán, no prokuratúra zatiaľ nedokázala svoje tvrdenia o obvineniach preukázať.
Motív a obvinenia: Nejasnosti v kauze Čurilla
Čurilla a Ďurka sú obvinení zo zneužívania právomoci verejného činiteľa a vydierania. Prokuratúra tvrdí, že sa od roku 2019 podieľali na organizovanej skupine, ktorá nátlaky donútila svedkov spolupracovať a poskytovať výpovede, ktoré boli v súlade s požiadavkami vyšetrovateľov. Motív tohto konania však ostáva nejasný, ako uvádza uznesenie o obvinení.
Prokurátor Michal Šúrek, ktorý vykonával dozor v tejto kauze, obvinenie nazval nehodnoverným a vyjadril presvedčenie, že zneužívanie právomoci sa voči nim vykonalo účelovo. Navyše, po prepustení bol Šúrek opäť naspäť v práci na generálnej prokuratúre a naznačil, že prípady, kde by podobné obvinenia zostali bez ďalších trestnoprávnych následkov, sú premlčané. Argumentácia pre potrebu väzby bola aj v podaní prokurátora Žeňucha založená na predpoklade možnej koordinácie výpovedí a ovplyvňovania svedkov.
Čurilla s Ďurkom sa zatiaľ na verejnosti nevyjadrujú, avšak obaja sa po prepustení objímali so svojimi blízkymi a boli vítaní s potešením.
Očakávania a ďalší vývoj
Vzhľadom na to, že prokurátor podal sťažnosť proti rozhodnutiu, celá situácia môže nabrať nový spád. Krajský súd v Bratislave bude musieť posúdiť celú záležitosť znovu a rozhodnúť o osude dvoch policajtov. S ohľadom na premýšľanie verejnosti nad transparentnosťou procesov v trestnom práve, mnohí už teraz pozorne sledujú, ako sa tieto obvinenia vyvinú v nadchádzajúcich dňoch.
2026.2.23 Piťo si chce odpykať trest v miernejšom režime, súd však dnes nemohol rozhodnúť
Odsúdený Juraj Ondrejčák, známy aj ako Piťo, by chcel zvyšok trestu odňatia slobody vykonávať v miernejšom režime. O jeho žiadosti na preradenie zo stredného stupňa stráženia vo väznici do najmiernejšieho však dnes Mestský súd Bratislava I nemohol rozhodnúť.
Prokuratúra totiž na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu SR namietala vecnú príslušnosť mestského súdu s tým, že o žiadosti by mal rozhodovať Špecializovaný trestný súd. Predseda senátu mestského súdu sa s týmto stotožnil, nemohol však rozhodnúť o postúpení veci, keďže mu dnes chýbal jeden člen senátu. Súd by preto o postúpení veci na ŠTS mal rozhodnúť vo štvrtok 26. februára.
„Prokuratúra vzniesla námietku vecnej nepríslušnosti Mestského súdu Bratislava I s tým, že o takomto návrhu má rozhodovať ŠTS,“ povedal pre médiá prokurátor Štefan Sedlák s tým, že tento postoj vyplýva zo zbierky stanovísk najvyššieho súdu. Podľa obhajcu Ondrejčáka Ivana Mojžiša má jeho klient splnené formálne predpoklady na preradenie do voľnejšieho režimu, čo podľa neho preukážu aj pred ŠTS. Zároveň pripomenul, že od júla tohto roku prejde kompetencia preraďovať odsúdených v rámci rôznych režimov na riaditeľov väzníc. „To znamená, že súd už nebude angažovaný,“ doplnil Mojžiš.
Špecializovaný trestný súd naposledy v septembri 2025 šéfovi zločineckej skupiny piťovci Jurajovi Ondrejčákovi navýšil trest odňatia slobody zo 14 rokov a šesť mesiacov na 21 rokov a štyri mesiace. Súd predmetný trest uložil za skutky, v súvislosti s ktorými Piťo uzatvoril dohodu o vine a treste. Tú súd schválil pôvodne ešte v roku 2021, pričom obžalovanému, ktorý sa priznal aj k vraždám, uložil trest 23 rokov väzenia. Ondrejčák však neskôr uspel s návrhom na obnovu konania. Na novom treste sa na verejnom zasadnutí dohodol prokurátor s obhajcom a samotným Ondrejčákom. Trest si Piťo odpykáva v zariadení so stredným stupňom stráženia. Súd mu takisto uložil ochranný dohľad na dobu troch rokov. Keďže išlo v tomto prípade o dodatok k dohode o vine a treste, rozhodnutie bolo právoplatné.
Ešte pretým v máji minulého roku dostal Piťo po obnove konania v inej trestnej veci trest 14 a pol roka väzenia namiesto pôvodných 16 rokov. Predsedníčka senátu Ružena Sabová vtedy v odôvodnení rozsudku pripomenula, že trestná sadzba za skutok založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny je 10 až 15 rokov väzenia. Ako zdôraznila, Ondrejčák, ktorý bol uznaný za vinného aj za nedovolené ozbrojovanie, stál na najvyššej, teda rozhodovacej a riadiacej úrovni skupiny, ktorá pôsobila v rokoch 2005 až 2011. Skupina sa zameriavala hlavne na vyberanie výpalného a predaj drog. „Jednalo sa o konanie mimoriadne nebezpečné, závažné, násilné,“ povedala vtedy Sabová. Poukázala pritom na to, že v ďalšom konaní je Ondrejčák stíhaný aj za vraždy. Oproti pôvodnému rozsudku neuložil súd Piťovi trest prepadnutia majetku. Na jeho uloženie podľa Sabovej neboli splnené podmienky, keďže Ondrejčák nebol odsúdený za majetkovú ani hospodársku trestnú činnosť a on osobne nebol uznaný za vinného ani z predaja drog. Rozhodnutie ŠTS potvrdil koncom augusta 2025 aj Najvyšší súd SR.
Ondrejčáka pôvodne odsúdili v roku 2014 za šéfovanie zločineckej skupine a ďalšie skutky na 16 rokov väzenia. Neskôr uzavrel dohodu o vine a treste vo veci vraždy údajného zakladateľa skupiny takáčovcov Jána Takáča z roku 2003, vraždy Ľuboslava Velka, zosnovanie vraždy Fadila Pasjaču z roku 2000, a tiež pokusu o vraždu Tibora Füleho z roku 2004. Súd mu tak v roku 2021 navýšil trest na 23 rokov väzenia, avšak aj tu uspel s obnovou konania.
Rozsudok nad 18 obžalovanými v procese so skupinou známou ako „piťovci“ vyhlásil ŠTS v Pezinku v máji 2014. Štrnástich uznal súd za vinných z rôznych skutkov, ako napríklad založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny, vydieranie, hrubý nátlak, výtržníctvo, výber výpalného či ničenie majetku. Samotnému šéfovi skupiny Jurajovi Ondrejčákovi vymeral vtedy súd trest 18 rokov väzenia. Najvyšší súd SR mu v novembri 2014 trest znížil na 16 rokov. Neskôr sa mu trest v rámci dohody o vine a treste za ďalšie skutky navýšil na 23 rokov väzenia. Povolením obnovy konania bol však zrušený.
2026.1.26 Súd opäť otvoril proces v kauze vraždy novinára Kuciaka a pripustil Threemu ako dôkaz – VIDEO
Na súde v poradí po druhý raz odznela obžaloba v kauze prípravy vrážd Maroša Žilinku, Daniela Lipšica a Petra Šufliarskeho.
Špecializovaný trestný súd v Pezinku pripustil komunikáciu z aplikácie Threema ako dôkaz v procese týkajúcom sa vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a prípravy vrážd Maroša Žilinku, Daniela Lipšica a Petra Šufliarskeho. Oznámil to v pondelok predseda senátu Miroslav Mazúch.
Threema ako dôkaz
O vyjadrenie súdu, či Threemu pripustí ako dôkaz žiadal súd Marek Para, obhajca obžalovaného Mariana Kočnera. Ten v pondelok povedal, že komunikácia je nezákonný dôkaz, ak keď je v podstate v prospech jeho klienta. Mazúch však pripomenul, že aj najvyšší súd Threemu akceptoval a prikázal ŠTS je vykonať na hlavnom pojednávaní.
Ako Para v tejto súvislosti uviedol pre médiá, ŠTS ohľadom Threemy skonštatoval len to, že je viazaný názorom najvyššieho súdu. On však trvá na tom, že ide o nezákonný dôkaz. „Budeme pokračovať, predložíme prejudiciálne otázky,“ zdôraznil s tým, že komunikáciu ako dôkaz napádala obhajoba od roku 2019. „My sme stále konzistentní v tých argumentoch,“ doplnil.
Prokurátor Peter Kysel vo svojom vyjadrení pripomenul, že komunikácia bola ako dôkaz navrhovaná ešte pri podávaní obžaloby. „Uvidíme ako sa súd vysporiada s hodnotením dôkazov ako takých,“ doplnil.
Kuciak mal byť najskôr unesený
V kauze úkladnej vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej v pondelok na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku odznela obžaloba už po tretí raz.
Podľa obžaloby si podnikateľ Marián Kočner na prelome rokov 2017 až 2018 objednal u Aleny Zsuzsovej vraždu novinára, ktorý vo svojich novinárskych textoch poukazoval na jeho rôznorodú ekonomickú trestnú činnosť. Podľa zadania mal byť Kuciak najskôr unesený a neskôr zavraždený.
Zsuzsová sa so zadaním obrátila na v súčasnosti už právoplatne odsúdeného Zoltána Andruskóa, ktorému za vykonanie sľúbila odpustenie dlhu vo výške 20-tisíc eur plus finančnú čiastku 50-tisíc eur. Zároveň mu odovzdala údaje o Kuciakovi, ktoré Marian Kočner získal z jeho sledovania, a tiež jeho podobizeň. Andruskó sa so zadaním obrátil na dvojicu Tomáš Szabó a Miroslav Marček, ktorá je momentálne už tiež právoplatne odsúdená.
Marček a Szabó následne niekoľkokrát vykonali obhliadku domu vo Veľkej Mači pri Galante, kde Kuciak so svojou snúbenicou Martinou Kušnírovou bývali. Vo večerných hodinách 21. februára 2018 Marček vnikol do domu a pištoľou s tlmičom Kuciaka zasiahol dvakrát do hrudníka. Následne jednou strelou do hlavy usmrtil aj Martinu Kušnírovú.
Kauza prípravy vrážd Žilinku, Lipšica a Šufliarskeho
Na súde v pondelok zároveň v poradí po druhý raz odznela obžaloba v kauze prípravy vrážd Maroša Žilinku, Daniela Lipšica a Petra Šufliarskeho. Podľa tejto obžaloby zadal v roku 2017 Marian Kočner Alene Zsuzsovej objednávku vraždy vtedajšieho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Maroša Žilinku a v tom čase advokáta Daniela Lipšica.
Dôvodom bolo angažovanie sa dvojice v kauze Technopol. Zsuzsová s požiadavkou oslovila Zoltána Andruskóa. Odmena za vraždu Žilinku mala byť 70-tisíc eur a za vraždu Lipšica 200-tisíc eur. Andruskó s objednávkou oslovil Tomáša Szabóa a Miroslava Marčeka. Tí však od toho neskôr odstúpili.
Objednávku preto Andruskó zadal Dušanovi Kracinovi, cez ktorého sa dostala k Darkovi Dragičovi. Ten na príprave skutku spolupracoval s odsúdeným členom sereďskej drogovej skupiny Iliom Weissom. Skutok však nebol dokonaný.
V roku 2018 Kočner oslovil Zsuzsovú tiež vo veci vraždy vtedajšieho prvého námestníka generálneho prokurátora Petra Šufliarskeho. Odmena za skutok mala byť 100-tisíc eur. Dôvodom bolo, že podľa Kočnera sa mu Šufliarsky „otočil chrbtom“ a nechcel s ním spolupracovať na jeho trestných kauzách.
Alena Zsuzsová opätovne v tejto veci oslovila Andruskóa a ten Szabóa a Marčeka. Šufliarskeho mali zabiť nástražným výbušným systémom alebo zastreliť. Marčeka a Szabóa však v septembri 2018 zadržali vo veci vraždy Kuciaka.
Na pondelkové pojednávanie sa dostavili všetci štyria obžalovaní. Kočnera a Zsuzsovú predviedla eskorta z výkonu trestov, ktoré si odpykávajú v iných trestných veciach. Kracina a Dragič, ktorý je občanom Bosny a Hercegoviny, sú stíhaní na slobode.
Kočner bol v predchádzajúcich dvoch procesoch vo veci vraždy Kuciaka oslobodený, Zsuzsová zase prvýkrát oslobodená a následne uznaná za vinnú. Odvolací súd však v oboch prípadoch rozsudky zrušil. Kočner, Zsuzsová, Kracina aj Dragič trvajú na svojej nevine.
Investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenicu Martinu Kušnírovú zastrelili 21. februára 2018 v ich dome v obci Veľká Mača v okrese Galanta. Verejnosť sa o skutku dozvedela 26. februára.
Špecializovaný trestný súd v tomto prípade už dvakrát, v roku 2020 aj v roku 2023 oslobodil spod obžaloby podnikateľa Mariana Kočnera. Spoluobžalovanú Alenu Zsuzsovú prvýkrát vo veci oslobodili a následne uznali za vinnú. Obe rozhodnutia však zrušil odvolací Najvyšší súd SR. V súčasnosti tak ŠTS vec prejednáva po tretí krát pred novým senátom.
V súvislosti s vraždou novinára a jeho partnerky boli právoplatne odsúdený Zoltán Andruskó, ktorému v rámci dohody o vine a treste súd uložil trest 15 rokov väzenia. Vykonávatelia skutku Miroslav Marček a Tomáš Szabó dostali právoplatne obaja tresty v dĺžke 25 rokov väzenia.
Proces sa zároveň týka ja prípravy vrážd súčasného generálneho prokurátora Maroša Žilinku, Daniela Lipšica a Petra Šufliarskeho. Súd túto obžalobu prejednáva už po druhý krát. V tomto prípade sú okrem Kočnera a Zsuzsovej obžalovaní aj Dušan Kracina a bosniansky občan Darko Dragič. Všetci obžalovaní trvajú na svojej nevine.
Najvyšší súd (NS) SR naposledy na neverejnom zasadnutí v máji 2025 zrušil už druhý rozsudok ŠTS v tomto prípade a vec mu vrátil z dôvodu chýb v napadnutom rozsudku, a to pre nejasnosti skutkových zistení, nevykonania všetkých potrebných dôkazov na úplné zistenie skutkového stavu veci a z dôvodu, že Špecializovaný trestný súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.
Zároveň z dôvodu neuposlúchnutia záväzného pokynu najvyššieho súdu uvedeného v predchádzajúcom rozsudku vec prikázal na prejednanie a rozhodnutie inému senátu Špecializovaného trestného súdu. Z tohto dôvodu musí byť dokazovanie vo veci vykonané odznovu.
2025.11.4 Vražda, ktorá zmenila Slovensko. Pred 20 rokmi prišiel o život študent Daniel Tupý
Daniela Tupého zavraždili 4. novembra 2005.
V utorok 4. novembra uplynie 20 rokov od vraždy študenta Daniela Tupého. Ide o dodnes neuzavretý prípad, ktorý sa spája s prejavmi neonacizmu, pričom polícia pracovala aj s verziou, že páchateľmi vraždy mohli byť muži z podsvetia. Pôvodne bolo obžalovaných päť osôb, ktoré v júni 2009 Okresný súd Bratislava I oslobodil. Od roku 2023 je z vraždy Tupého obžalovaný Adam Puškár.
Daniela Tupého, 21-ročného študenta Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorý pochádzal zo Žiliny, zavraždili 4. novembra 2005. Vo večerných hodinách sa nachádzal aj s ďalšími študentmi na bratislavskom Tyršovom nábreží pri petržalskom brehu Dunaja. Na neho a ďalších študentov zaútočila skupina mužov vyzbrojených nožmi a boxermi. Tupý utrpel osem bodných rán, na následky ktorých zomrel.
Ďalších šesť ľudí bolo zranených, jeden vážne.
Verejné pobúrenie
Zločin vyvolal množstvo reakcií odsudzujúcich násilie a prejavy neonacizmu. Odmenu vo výške 400.000 slovenských korún ponúkli päť dní po tragickej udalosti rodičia zavraždeného a viaceré médiá tomu, kto pomôže polícii nájsť vraha. Sumou 100.000 korún neskôr prispel aj vtedajší predseda Bratislavského samosprávneho kraja Ľubo Roman.
Na Hodžovom námestí v Bratislave sa 9. novembra konalo zhromaždenie, ktoré si pripomenulo smrť Tupého a odmietlo neonacizmus.
Na boj proti rasizmu a extrémizmu bola na Ministerstve vnútra SR 10. novembra zriadená centrálna Komisia pre koordináciu postupu proti extrémizmu.
Pod heslom Zastavme neonacistov! sa 12. novembra konal na mieste vraždy koncert, ktorého organizátorom bol Michal Kaščák.
Pohreb študenta bol 10. novembra v Žiline a prítomným sa prihovoril Tupého pedagóg, ale aj básnik a textár Daniel Hevier.
Neonacisti
Do februára 2006 polícia vypočula desiatky osôb, zaistila viacero zbraní a uskutočnila množstvo bezpečnostných akcií vo vybraných pohostinských zariadeniach, v ktorých sa stretávajú záujmové osoby polície. Išlo prevažne o miesta stretávania sa subkultúrnej mládeže, polícia totiž pracovala s verziou, že skutok spáchali neonacisti.
Na verejnosť však prenikla aj informácia, že vraždu mali spáchať muži z podsvetia, ktorí si nacvičovali útok zblízka na náhodne vybraných osobách.
Otec Daniela Tupého 30. októbra 2006 uviedol, že vyšetrovanie vraždy jeho syna smeruje k neonacistom. Jeho hypotézu potvrdil 4. novembra 2006, po roku od vraždy, aj vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD). Ten uviedol, že v prípade vraždy Tupého sa podarilo vylúčiť všetky medializované verzie, podľa ktorých majú útok na svedomí muži z podsvetia.
Polícia začala pracovať na verzii, že na študenta a jeho priateľov zaútočila skupina neonacistov. O rok neskôr, 23. októbra 2007, vznikol špeciálny policajný tím pre vyšetrenie zločinu.
Kaliňák 27. februára 2008 informoval, že polícia obvinila jednu osobu z vraždy a štyri osoby z ublíženia na zdraví. Minister ďalej potvrdil, že svojím vzhľadom osoby pripomínajú príslušnosť k extrémistickým hnutiam. Z vraždy obžalovali Richarda H., ktorému hrozil trest vo výške desať až 15 rokov.
Okresný súd Bratislava I napokon oslobodil 16. júna 2009 obžalovaných v kauze vraždy Tupého. Za vinného z vraždy neuznal Richarda H. a z ublíženia na zdraví v štádiu pokusu a výtržníctva ani Dávida V., Jána S., Michala B. a Róberta J.
V novembri 2010 bol rozpustený aj vyšetrovací tím, ktorý na prípade pracoval od septembra 2007.
Trestné stíhanie v prípade neobjasnenej vraždy Tupého prerušili 24. augusta 2012.
Po takmer 11 rokoch, 21. marca 2023, Národná kriminálna agentúra (NAKA) v prípade vraždy Tupého v rámci akcie Karma zadržala desať osôb, z ktorých osem neskôr prepustila.
Z vraždy NAKA 23. marca obvinila advokáta Adama Puškára, ktorého do väzby vzali o tri dni neskôr, pričom 21. septembra podala na neho prokuratúra obžalobu. Súdny proces sa začal 15. novembra 2023.
Od 10. januára 2024 je stíhaný na slobode. Súd ho totiž prepustil na slobodu na kauciu 50.000 eur, pričom dostal elektronický náramok. Ďalšie pojednávanie je naplánované na 23. januára 2026.
Otec zavraždeného študenta odhalil 23. februára 2006 pred budovou Univerzity Komenského v Bratislave pamätnú tabuľu pripomínajúcu zabitie jeho syna. Univerzita Komenského spolu s rodinou a priateľmi študenta Tupého vydala 30. októbra 2006 knihu básní a myšlienok z jeho pozostalosti pod názvom Ticho po anjelovi.
Vraždu Tupého a ďalšie obete extrémizmu pripomína od 17. novembra 2006 aj pamätník na Tyršovom nábreží. Prípadom sa inšpiroval režisér Teodor Kuhn, ktorý v roku 2019 nakrútil film s názvom Ostrým nožom.
2025.10.21 Súd rozhodol o atentátnikovi Cintulovi: Za teroristický čin dostal trest 21 rokov
Súd rozhodol o atentátnikovi Cintulovi: Za teroristický čin dostal trest 21 rokov
Verdikt zatiaľ nie je právoplatný.
BANSKÁ BYSTRICA. Atentátnika Juraja Cintulu (72), ktorý vlani 15. mája v Handlovej strieľal na premiéra, uznal Špecializovaný trestný súd za vinného z teroristického útoku.
Uložil mu trest 21 rokov väzenia. Verdikt zatiaľ nie je právoplatný, odvolať sa môže Cintula aj prokuratúra.
V prípade podania odvolania bude proces pokračovať na Najvyššom súde. Cintula zatiaľ zostáva vo vyšetrovacej väzbe. Vo veci rozhodoval senát zložený z predsedu Igora Králika a členov Rastislava Stieranku a Beaty Medveďovej.
Proces s Cintulom sa v pobočke Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici začal 8. júla. Trval osem pojednávacích dní a sprevádzali ho prísne bezpečnostné opatrenia.
Dôchodca Cintula z Levíc zaútočil na premiéra Roberta Fica zo Smeru v deň rokovania vlády v Handlovej. Na námestí sa zamiešal medzi Ficových priaznivcov, ktorí prišli premiéra pozdraviť. Keď sa Fico s ochrankou priblížil ku kovovej zátarase, ktorá oddeľovala verejnosť, Cintula vytiahol z ľadvinky pištoľ a začal strieľať. Kým ho ochranka spacifikovala, padlo až päť výstrelov.
Premiéra previezli vrtuľníkom do Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici, kde sa podrobil niekoľkým operáciám. Cintulu policajti zadržali.
Na verejnosť ešte v deň atentátu z polície unikla krátka videonahrávka, na ktorej strelec po zadržaní hovorí, že nesúhlasí s krokmi súčasnej vlády. Zverejnený bol aj jeho občiansky preukaz. Zároveň z nemocnice niekto vyniesol správu so základným opisom zranení predsedu vlády.
Zranenia premiéra
Keďže nemocnica v nasledujúcich dňoch bližšie informácie o Ficovom stave neposkytovala, šírili sa rôzne dohady, ako na tom predseda Smeru je. Objavila sa aj konšpiračná teória, že atentát bol nafingovaný.
Oficiálna správa o zraneniach premiéra prvý raz odznela až na súde 8. júla. Znalec Norbert Moravanský do nej napísal, že Fico počas streľby utrpel viacero zranení.
Najvážnejšie mu spôsobil prvý alebo druhý výstrel, ktorý zasiahol brušnú dutinu. Projektil pokračoval do oblasti ľavého bedra, prešiel ľavou stehnovou kosťou a uviazol v sedacej časti. Došlo k pomliaždeniu esovitej slučky hrubého čreva a mäkkých tkanív okolo močového mechúra.
Ďalší výstrel premiérovi spôsobil poškodenie kože a podkožia v oblasti brucha. Zároveň došlo k priestrelu kože a podkožia ľavého predlaktia, bez zasiahnutia kosti.
Fico mal zranený palec na pravej nohe. Správa uvádzala aj povrchovú ranu na čele.
Sako v Kaliňákových rukách
Čiastočné informácie o Ficovom stave po streľbe prenikali na verejnosť cez jeho ľudí. Jeho advokát David Lindtner vystupoval na tlačovej besede pred výročím atentátu, kde na monitore ukazovali aj Ficove jazvy. Premiér sa neskôr sám vyjadril, že jedným z dôsledkov zranení, ktoré utrpel, sú problémy so zažívaním.
Minister obrany Robert Kaliňák zo Smeru zverejnil v polovici apríla tohto roka fotografie Ficovho zakrvaveného saka a košele. Opísal, ako veci sám zobral ešte z nemocnice v Handlovej, kam Fica priviezli tesne po atentáte.
Kaliňák odevy odviezol na políciu, hoci štandardne mali dôkazy zabezpečovať sami policajti. Na súde kusy Ficovho oblečenia ukazovali 2. októbra. Zároveň vtedy vyšlo najavo, že zakrvavené sako sa nezachovalo.
Prokurátorka Katarína Habčáková vysvetľovala, že „bolo spotrebované“ počas znaleckého skúmania pri vyšetrovaní. Na saku robili chemickú expertízu stôp krvi.
Experti na balistiku zase skúmali priestrely na látke. Pri testoch na sako niekoľkokrát vystrelili za podobných podmienok ako pri atentáte.
Mýty o prepojeniach
Generálny prokurátor Maroš Žilinka na vyšetrovanie od začiatku uvalil prísne informačné embargo.
Cintulu najskôr polícia obvinila z úkladnej vraždy. Začiatkom júla minulého roka prípad prekvalifikovala na obzvlášť závažný zločin teroristického útoku. Kým za pokus o úkladnú vraždu by hrozilo Cintulovi väzenie 25 rokov alebo doživotie, za teroristický útok je možný len doživotný trest.
Embargo na informácie využil Fico na to, aby prepájal atentát s opozíciou. Začiatkom októbra minulého roka v RTVS vyhlásil, že strelec bol aktivista s “plnými kontaktmi” na opozičné strany.
“Dokonca ešte ďalej ako na opozičné strany, siska na tom pracuje,” tvrdil Fico. “Nechcem dopredu nič hovoriť, ale vyzerá to na strašné veci, strašné veci.”
Nič také však vyšetrovanie nepotvrdilo. Na súde neodznel jediný dôkaz, že by bol Cintula v kontakte s niekým z opozície, alebo že by mal komplicov.
Nevypovedal Fico, ani Cintula
Fico sa na súdnom pojednávaní nezúčastnil ani raz. Po celý čas ho zastupoval advokát Lindtner. Výpoveď premiéra púšťali len z videozáznamu, ktorý urobila polícia, keď ho vypočúvala počas vyšetrovania. Na súde odznela 9. júla.
Opísal, ako po rokovaní v Handlovej na námestí zaznamenal skupinu ľudí. Všimol si staršiu pani, ktorá mávala.
“Došiel som k tej pani a potom som počul tie zvuky, ktoré som neidentifikoval ako streľbu zo zbrane. Súčasne som pocítil prudký úder do oblasti brucha. Zvrtol som sa smerom k zemi. Tých zvukov bolo štyri alebo päť, pokiaľ si pamätám,“ povedal vyšetrovateľke.
Cintula na súde vypovedať odmietol. Všetko si nechal na záverečnú reč, ktorú predniesol 8. októbra. Trvala takmer dve hodiny. Cintula v nej využíval veľa umeleckých obrazov.
Jasne sa však nevyjadril, či bolo jeho zámerom premiéra usmrtiť, ani čo konkrétne chcel streľbou dosiahnuť. Najviac výpovedná bola jedna veta: „Celý život som zápasil s tým, že ma nikto nepočúval.“
S pomocou agenta
Motivácie atentátnika polícia zisťovala viacerými spôsobmi. Analyzovala jeho komunikáciu na sociálnych sieťach. Odpočúvala jeho telefonáty z väzby s manželkou, kontrolovala listy, ktoré jej písal.
Na súde sa tiež ukázalo, že počas pobytu vo väzenskej nemocnici v Trenčíne k Cintulovi nasadili agenta, ktorý mal z neho vytiahnuť informácie.
O čom Cintula s agentom hovoril, sa verejnosť v súdnej sieni nedozvedela. Prokuratúra požiadala, aby sa záznamy rozhovorov prehrávali s vylúčením verejnosti. Odôvodnila to tak, že hlas agenta by mohol odhaliť jeho totožnosť. Nahrávky súd púšťal 19. septembra.
V telefonických rozhovoroch s manželkou sa Cintula opakovane vracal k svojmu činu. Jeho vyjadrenia však boli nejednoznačné a počas vyšetrovania sa menili. Vyplývalo z nich, že Cintula bol veľkým kritikom krokov Ficovej vlády.
Hovory s manželkou
V telefonáte zo 6. júla 2024 napríklad manželke odpovedal na otázku, prečo to urobil. „Lebo to bolo treba.“ Poukázal na Ficovu agresívnu rétoriku proti Bruselu a Ukrajine.
„On je líška mazaná, taká podšívka, že len ha, chudobu učičíka, opije rožkom ľudí a ľudia mu uveria,“ hovoril. „Keď nevyhráte voľby, tak tu zhnijem v base, treba iný režim,“ dodal.
V telefonáte z konca septembra zas Cintula hovoril, že necíti k nikomu žiadnu nevraživosť.
Prečo na Fica strieľal? „Lebo likvidoval odborníkov v kultúre.“ Nemusel si strieľať, hovorila manželka. „Jasné, tak sa veci neriešia, ale keď už toho bolo veľa…“ reagoval.
Vyjadrenia Cintulu vo vzťahu k atentátu sa zásadnejšie nevyvíjali do začiatku tohto roka. Dňa 3. januára Cintula manželke hovoril, že ide chváliť vládu, „nech to polícia zaznamená“.
Začal tým, že „Fico je hajzel, to je jasné“. Ale minister dopravy Jozef Ráž (Smer) je podľa Cintulu fajn. Pochválil aj ministra práce Erika Tomáša, ministra školstva Tomáša Druckera, ministerku hospodárstva Denisu Sakovú (všetci Hlas). Potom aj Tomáša Tarabu a bývalého ministra športu Dušana Keketiho (obaja SNS).
„Máme šesť tromfov vo vláde, fantázia.“
Ako svedčili ochrankári
V úvodnej časti procesu na súde vypovedali členovia ochranky, ktorí na mieste zasahovali. Aj keď viacerí odborníci spätne hodnotili zásah ako chaotický, oficiálne vyšetrovanie žiadne závažnejšie zlyhania nezistilo. Šéf Úradu na ochranu ústavných činiteľov Pavol Krejčí zostal vo funkcii.
Na súde sa ukázalo aj to, že ochrankár, ktorý zakladal Cintulovi putá, nasadil jedno v zmätku najskôr na ruku kolegu.
Samotné výpovede ochrankárov však prípad nikam zásadnejšie neposunuli. Na otázky odpovedali stroho a jednotne, ako keby boli dohovorení. “Na policajta máte dosť slabú pamäť,” poznamenal predseda senátu Králik pri jednom z nich.
Chaos, ktorý na mieste nastal po začatí streľby, zachytili viaceré kamery. Záznamy z nich sa tiež prehrávali na súde. Odznelo aj niekoľko ďalších informácií, ktoré neboli významné z hľadiska vyšetrovania, dokresľovali však celkový obraz.
Cintula počas vyšetrovania vypovedal, ako cestou do Handlovej zobral stopárku. Počas jazdy zistil, že to bola kamarátka jeho kamaráta. Odviezol ju domov, pozvala ho na kávu. Potom išiel na námestie.
Ešte pred Handlovou bol Cintula na výjazdovom rokovaní vlády v Dolnej Krupej. Prišiel tam deň vopred. Pracovníčka miestneho penziónu vypovedala, ako sa u nich ubytoval. Nemal so sebou žiadne veci. Dal si pivo a fernet. Potom sa išiel poprechádzať po dedine.
Ráno si dal kávu a odhlásil sa. Žene povedal, že sa ide stretnúť s premiérom Ficom a má pre neho knihu. Svoju knihu nazvanú Posolstvo obete mal pri sebe Cintula aj v Handlovej. Bolo v nej venovanie pre premiéra.
Záverečné návrhy
Prokurátorka Habčáková v záverečnej reči navrhla súdu, aby uznal Cintulu za vinného z teroristického útoku a uložil mu primeraný trest.
Opakovane zdôraznila, že Cintula konal voči Ficovi ako predsedovi vlády s cieľom zmeniť politiku exekutívy. Motív terorizmu bol podľa nej dostatočne preukázaný.
Upozornila, že pri použití mimoriadnych zmierňovacích ustanovení môže súd namiesto doživotia znížiť spodnú hranicu trestu na dvadsať rokov.
V zhode s prokurátorkou vystúpil so záverečnou rečou Ficov právny zástupca Lindtner. Cintulov obhajca Namir Alyasry navrhoval súdu prekvalifikovať skutok ako útok na verejného činiteľa so sadzbou sedem až dvanásť rokov.
—
Atentát na Fica: Cintulu odsúdili na 21 rokov. Je to nespravodlivé, všetkých pozývam na námestia, kričal
Proces s obžalovaným Jurajom Cintulom trval osem pojednávacích dní, vrátane dnešného.
Prípad sprevádzal veľký záujem zo strany médií i verejnosti, výsluchy svedkov, záverečné reči procesných strán i emotívne slová útočníka.
V utorok zaznel verdikt sudcu Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici.
Viac ekonomického a politického spravodajstva nájdete na HNonline.sk.
Pre obzvlášť závažný zločin teroristického útoku spáchaný na chránenej osobe mu hrozil doživotný trest. Atentát na Roberta Fica spáchal 15. mája minulého roka počas výjazdového rokovania vlády v Handlovej. Slovensko vtedy šokoval útok na tretieho najvyššieho ústavného činiteľa.
Premiér sa stal doslova terčom pre človeka, o ktorom psychiatri povedali, že má sklony k agresívnemu správaniu a histriónsku poruchu, no svoj čin dokázal racionálne chápať. Ak niečo v tomto prípade prekvapilo, tak to, že strelcom bol v tom čase 71-ročný dôchodca, ktorý sám o sebe vyhlasoval, že je básnik a nemá rád násilie.
Na súde neskôr zazneli aj jeho vyhrážky, že „Fica zastaví len guľka“. Zasiahol ho štyrmi strelami z piatich, dve spôsobili ľahké, jedna stredne ťažké a jedna najťažšie zranenie.
Senát Igora Králika rozhodol v prípade obžalovaného Juraja Cintulu jednomyseľne o jeho vine a odsúdil ho na 21 rokov. Okrem predsedu Králika bola členkou sudkyňa Beata Medveďová a sudca Rastislav Stieranka.
Verdikt zatiaľ nie je právoplatný. Prokurátorka sa vzdala práva odvolania, obhajoba si ešte nechala na odvolanie čas. Prípad tak zrejme pôjde na Najvyšší súd.
„Všetkých pozývam na námestia, proti vojnám na tejto planéte,” vykríkol pri odchode Juraj Cintula. „Je to nespravodlivé,” zakričal potom pri odchode zo súdnej siene novinárom s tým, že sa určite odvolá.
Senát Igora Králika výšku trestu zdôvodnil tým, že súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že ho spáchal obžalovaný Juraj Cintula. Neuveril obhajobe, že chcel premiéra len zraniť, lebo obžalovaný strieľal aj potom, ako ho spacifikovala ochranka. A bolo na to treba vyvinúť istú silu.
Súd z jeho rozhovorov s manželkou a z jeho konania na sociálnych sieťach pochopil, že bol proti tejto vláde a bol za to, aby bola zvrhnutá. „Hlupáci riadia túto krajinu a sú vo vláde,” citoval sudca slová strelca. „Fico sa nám vymočil do tváre, čo sa ešte musí stať, aby človek chytil do ruky zbraň?” pokračoval jeho slovami.
Tieto i iné citácie súd presvedčili, že nešlo o klasickú vraždu v štádiu pokusu, ale o teroristický útok. Išlo totiž o priamy zásah do výkonnej moci, lebo strelec chcel zastaviť predsedu vlády.
Podľa sudcu v jeho prípade postačí aj trest kratšieho trvania, ako doživotný trest. Obžalovaný má vyšší vek, bol dosiaľ bezúhonný a zdravotne na tom nie je úplne v poriadku. A zohľadnili v jeho prospech aj to, že nedošlo k úmrtiu obete.
Osudný deň
Premiér, ktorý sa na pojednávaniach nezúčastnil, osudný deň opísal slovami, že po rokovaní vlády pred nastúpením do auta videl, že za provizórnym zábradlím stála malá skupina ľudí, odhadoval ich na asi 15 či 20. Svoju pozornosť upriamil na staršiu pani, ktorá výrazne mávala, preto sa rozhodol, že pôjde túto skupinu pozdraviť. Zvykol to robiť počas všetkých výjazdových rokovaní vlády. Prišiel k pani, potom počul zvuky, ktoré neidentifikoval ako strelnú zbraň.
„Pocítil som úder do brucha, viem, že som skĺzol k zemi, zvukov bolo štyri alebo päť, ako si pamätám, potom priskočili ku mne ľudia z ochranky a spolu sme naskočili do auta,“ spomínal. Viezli ho na polikliniku do Handlovej, kde mu bolo poskytnuté prvé ošetrenie.
„Keď som išiel k zábradliu, bol som od neho asi pol metra. Nezaregistroval som človeka, ktorý sa podobá obvinenému, ani som nezaregistroval, kto strieľal či odkiaľ idú strely, hoci som bol blízko,“ povedal.
2025.10.21 Začal sa súdny proces v prípade znásilnenia študentky Sone
Začal sa súdny proces v prípade znásilnenia študentky Sone
BRATISLAVA / Na Mestskom súde Bratislava I sa v utorok začal proces s Ivom P., obžalovaným zo znásilnenia a z obmedzovania osobnej slobody študentky Sone. Odohrať sa to malo v septembri 2023.
Obhajoba nesúhlasila s obžalobou
Prokurátorka navrhla vylúčiť verejnosť z celého hlavného pojednávania z dôvodu dôležitého záujmu poškodenej vzhľadom na charakter skutku. Súd návrhu nevyhovel. Zdôvodnil to tým, že poškodená nie je prítomná a ak by vzišla potreba vypočuť ju osobne, verejnosť by vylúčili. Senát zároveň pripustil vylúčenie verejnosti do budúcnosti aj pri iných úkonoch konania. Obžalovaný neurobil vyhlásenie o vine alebo nevine. “Ide o trestný čin proti slobode a ľudskej dôstojnosti a nazdávam sa, že si to vyžaduje aj ochrana súkromného života obete znásilnenia, ktorá zahŕňa ochranu osobnej integrity a dôstojnosti a ochranu obete pred sekundárnou viktimizáciou,” odôvodnila prokurátorka svoj návrh vylúčiť verejnosť.
Obhajoba nesúhlasila s prednesenou obžalobou. Ivo P. oľutoval skutok, týkajúci sa obmedzovania osobnej slobody. Vylúčil však, že by prišlo k znásilneniu. Spáchaný skutok opísal vo svojej výpovedi. Priznal, že poškodenú viackrát intoxikoval. Obžalovaný potvrdil, že v priebehu skutku bol aj pod vplyvom alkoholu. Nevedel uviesť, kde stretol poškodenú ani kedy s ňou prišiel k nemu domov.
Soňu našli v bezvedomí pri nemocnici
Polícia prijala oznámenie o nezvestnosti študentky v septembri 2023. Našli ju v bezvedomí a intoxikovanú pri nemocnici v bratislavskej Petržalke. Vyšetrovateľ bratislavskej krajskej kriminálky obvinil Iva P. z Bratislavy zo zločinu znásilnenia a z prečinu obmedzovania osobnej slobody. Súd následne vzal obvineného do väzby.
Koncom apríla minulého roka zastavila prokurátorka bratislavskej krajskej prokuratúry voči Ivovi P. trestné stíhanie pre jeho údajnú duševnú chorobu a z toho plynúcu nepríčetnosť v čase spáchania skutku. Súd vtedy vydal predbežný príkaz na jeho umiestnenie do zdravotníckeho zariadenia.
Prokurátor Generálnej prokuratúry SR zrušil vo februári rozhodnutie o zastavení trestného stíhania v prípade únosu a intoxikácie študentky Sone. Rovnako uložil prokurátorke krajskej prokuratúry, aby vo veci znovu konala a rozhodla. Urobil tak v nadväznosti na nález Ústavného súdu (ÚS) SR, ktorý v januári konštatoval porušenie práv študentky Sone. ÚS vyhovel sťažnosti poškodenej voči zastaveniu trestného stíhania údajného páchateľa pre nepríčetnosť. Generálnej prokuratúre nariadil, aby vo veci znova konala. Mestský súd Bratislava I následne vzal obvineného do väzby.
—
Prípad unesenej študentky: Obžalovaný opísal, čo sa 25 hodín odohrávalo v jeho byte
„Vedel som, že je zle, že som ju doviedol, že je tam. Nevedel som nájsť racionálne riešenie,“ hovorí o únose bývalý záchranár.
„Je mi to ľúto, že sa skutok stal. Chcel by som sa touto cestou ospravedlniť poškodenej,“ vyhlásil dnes na súde bývalý záchranár Ivo Petráš obžalovaný v kauze únosu študentky Sone zo septembra 2023. Predviedla ho ozbrojená eskorta, na sebe mal modrú košeľu, ktorú nosí vo väzobnej cele.
Prokuratúra ho žaluje hneď z dvoch trestných skutkov: obzvlášť závažného zločinu znásilnenia aj prečinu obmedzovania osobnej slobody. Hrozí mu 15 rokov vo väzení. Pred senátom Branislava Harabina povedal slová, ktoré možno považovať za priznanie, ale len čiastočné.
„V tej časti obmedzovania osobnej slobody uznávam, že sa to stalo. Zodpoviem si to a budem, dúfam, spravodlivo potrestaný,“ vyhlásil pred senátom. Priznal sa aj k tomu, že pokým mladú ženu zadržiaval vo svojom byte, opakovane jej dal injekcie s dvoma druhmi liekov. Znásilnenie odmietol.
Tri deci vodky
Petráš súdu tvrdil, že večer pred únosom vypil asi tri deci vodky a dal si tabletku na upokojenie.
„Mal som jedno plató (liekov) z práce. Našiel som ho v sanitnom vozidle, keď vypadlo nejakému pacientovi. Bol som nervózny, nesvoj, nevedel som doma obsedieť. Myslel som si, že ma to upokojí a zaspím,“ opísal.
Nikdy v minulosti vraj také pocity nemal. „Nevedel som doma vydržať, tak som sa večer medzi ôsmou a deviatou rozhodol, že pôjdem medzi ľudí. Sadol som do auta a odišiel som do Bratislavy.“
Čo v meste robil a kade sa pohyboval, si vraj nepamätá. Zdôvodňoval to alkoholom a liekmi. Podľa výsledkov vyšetrovania sa únosu dopustil až nadránom. Študentku si mal najprv vyhliadnuť na zastávke, a potom išiel autom za autobusom, do ktorého nastúpila. Uniesol ju len pár krokov od domu, v ktorom bývala – do svalu jej pichol omamnú látku a odniesol ju na rukách do auta.
Obžalovaný si však údajne pamätá iba to, ako prišiel k sebe domov a omámenú ženu uložil do postele. Potom si podľa vlastných slov ľahol k nej. Tvrdí, že vzápätí bez problémov zaspal, lebo bol unavený.
Vedel, že je zle
Keď sa okolo 10 ráno žena prebrala – Petráš použil formuláciu: „Keď sme vstali“, pichol jej diazepam. Prečo? „Bola nepokojná. Asi preto, že bola v cudzom prostredí.“
Prokurátorka sa obžalovaného priamo spýtala, prečo dievčinu neodviezol domov, už keď sa ráno zobudila v jeho byte.
„Neviem to racionálne vysvetliť, bol som zmätený, nevedel som, čo mám robiť. Vedel som, že je zle, že som ju doviedol, že je tam. Nevedel som nájsť racionálne riešenie, tak som sa rozhodol, že ju odveziem až v noci.“
Nežiadala, aby ju hneď zobral domov? „Bola taká zmätená. Nepovedala to takto.“ Čo znamená, že bola zmätená? Pýtala sa trikrát na to isté. Ale čo, to si vraj obžalovaný už zasa nepamätá.
Lieky jej dal päťkrát
Mladej žene aplikoval lieky na utlmenie dovedna až päťkrát. Na súde vyhlásil, že to robil preto, „aby sa ukľudnila“. V takomto stave ju udržiaval po celý čas, čo bola u neho. Použil na to lieky, ktoré si bral z práce vraj „pre prípad potreby“.
Jedno z týchto liečiv, ktoré funguje ako anestetikum, majú k dispozícii len lekári. Petráš si nechal pol ampulky, čo zostalo po podaní pacientovi pri zásahu posádky sanitky. Liečivo podľa neho predlžuje účinok diazepamu. „Keď som jej to pichal, bola nepokojná, ale veľkú väčšinu času bola utlmená.”
Ako vedel, koľko diazepamu má dať poškodenej? „Tridsať rokov s tým robím,“ povedal. Neodpustil si tiež pripomienku k obžalobe, ktorá hovorila o intravenóznom podaní liekov.
„To by bolo do žily, ja som jej to pichal do svalu, teda intramuskulárne,“ opravil prokurátorku. Na začiatku výpovede hovoril ticho a pokorne, veľmi rýchlo však prešiel do sebavedomého výkladu, najmä pri vysvetľovaní účinku liekov. Petráš tvrdí, že nikdy predtým nikoho diazepamom neutlmil. „Bolo to po prvý raz.“
Unesená žena podľa jeho slov pospávala, ale nie po celý čas. Tvrdí, že sa aj napila a komunikovala s ním. Obsah tohto údajného rozhovoru si však už nepamätá, vypovedal.
V byte mal len jednu manželskú posteľ – práve tam mal uložiť svoju unesenú obeť a potom si k nej priľahnúť. Obžalovaný ale pri tomto vyjadrení deklaroval, že bola po celý čas oblečená a nedotkol sa jej, len jej pomáhal vyzliecť si šaty. Aj on mal byť po celý čas oblečený.
Vedel som, že ju tam niekto nájde
„Ja som pil ešte nejaký alkohol, možno deci-dva. Nevedel som, prečo som ju doviezol k sebe domov, bol som z toho zmätený. Nevedel som, čo mám spraviť, tak som sa rozhodol, že ju zaveziem do Bratislavy. Len som to nechcel urobiť verejne, cez deň,“ opisoval obžalovaný pred súdom.
Keďže mladá žena mala zašpinené šaty, dal jej ich oprať. Potom mal ešte počkať, kým uschnú, preto vraj odviezol unesenú študentku do Bratislavy až nadránom.
Na súde vyhlasoval, že šaty si vyzliekla sama a on jej dal hneď svoje tričko. Časť jej vecí vyhodil do smetí, kabelka zostala u neho doma. Doklady zabalil obeti do igelitky.
Dodal, že napokon dievčinu naložil do zadnej časti auta a povedal jej, že ju odvezie domov. Pripútal ju bezpečnostným pásom a odviezol ju do Bratislavy k nemocnici na Antolskej ulici. Voľbu tohto zariadenia zdôvodnil tým, že nechcel veľmi jazdiť cez mesto.
„Nechcel som ju len tak pohodiť v parku. Vedel som, že tam ju niekto nájde. Nevedel som, kde býva,“ argumentoval. Počas cesty dievčina zadriemala. On ju prebral, odpútal a pomohol jej prejsť na lavičku, nasadol do auta a odišiel domov. V mobile obžalovaného policajti našli fotku spiacej mladej ženy. Petráš hovorí, že to je jeho kamarátka, ktorá u neho prespala v roku 2022 niekoľko dní.
Nie je nepríčetný, ale nadpriemerne inteligentný
Polícia ho zadržala o pár dní neskôr v aute, keď sa „vozil po Pezinku“. Mal pri sebe dve ampulky utišujúcich liekov, ktoré vzal z práce.
Pripomeňme, že Petrášovi sa takmer podarilo uniknúť spravodlivosti, keď súdna znalkyňa konštatovala, že trpí vážnym psychiatrickým ochorením a v čase spáchania skutku bol nepríčetný.
Pôvodná prokurátorka prípadu na základe tohto znaleckého posudku zastavila stíhanie a súd poslal muža do ochrannej liečby. Až ošetrujúci lekári upozornili, že Petráš nie je chorý a na psychiatriu nepatrí. Konštatovali, že je nadpriemerne inteligentný. V liečebni si krátil čas hraním pokru a monopolov.
Petráš dnes na súde povedal, že záverom znalkyne bol sám veľmi prekvapený. „Pýtali sa ma na to aj v nemocnici, či som si to nejako vybavil. Pani doktorka sa ma snažila presvedčiť, že ju určite klamem, že som ako zdravotník mohol tajne chodiť k psychiatrovi a dlhodobo užíval lieky. Tvrdila mi, že sa pretvarujem a snažím sa svoje psychické ochorenie zatajiť. Nesúhlasil som s jej závermi.“
发表回复