2026.6.23 Už ich majú! Prefíkane kradli z bankomatu, polícia ich špeciálny trik odhalila
Polícia obvinila troch občanov Venezuely za neoprávnené výbery peňazí z bankomatov, ku ktorým došlo začiatkom februára na území Bratislavského kraja.
V súčasnosti sú stíhaní väzobne. V prípade preukázania viny pred súdom im hrozí trest odňatia slobody až na päť rokov. TASR o tom informoval bratislavský krajský policajný hovorca Michal Szeiff.
Podľa doterajších výsledkov vyšetrovania mali obvinení najprv vytypovať viaceré bankomaty v jednom z nákupných centier v Bratislave a vo Svätom Jure, do ktorých sa následne prostredníctvom špeciálneho zariadenia na prekonanie autorizačných mechanizmov napojili. „Týmto spôsobom vykonali neoprávnené výbery finančných prostriedkov v celkovej hodnote 136.440 eur,“ uviedol Szeiff.
Doplnil, že policajti pri poslednom pokuse o výber finančnej hotovosti zadržali osoby priamo na mieste v priestoroch obchodného centra a obmedzili ich na osobnej slobode. Pri následne vykonaných procesných úkonoch podľa hovorcu policajtom dobrovoľne vydali aj zariadenie, s ktorým neoprávnené výbery z bankomatov realizovali.
Vyšetrovateľ odboru kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave v tejto súvislosti vzniesol obvinenie z pokračovacieho prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku spáchaného formou spolupáchateľstva v časti v štádiu pokusu a v časti dokonaného spáchaného v súbehu s prečinom neoprávneného prístupu do počítačového systému a prečinom krádeže.
Gelničan Tomáš V. bol vo februári vo väzbe za nebezpečné vyhrážanie manželke. V júni ho súd pustil na slobodu s podmienkou a dnes čelí obvineniu z vraždy.
GELNICA: Gelničanovi Tomášovi V., obvinenom z vraždy manželky, ku ktorej došlo v sobotu (20. 6.) v Gelnici, uložil Okresný súd (OS) Spišská Nová Ves 9. júna podmienečný trest odňatia slobody v trvaní osem mesiacov za nebezpečné vyhrážanie. Dovtedy bol vo väzbe ako obvinený z prečinu nebezpečného vyhrážania, keďže 21. februára pod vplyvom alkoholu napadol svoju manželku. Pre TASR to potvrdila hovorkyňa Krajského súdu Košice Anna Pančurová. O väzbe obvineného z obzvlášť závažného zločinu vraždy by mal košický súd rozhodnúť v utorok.
„Trestným rozkazom zo dňa 9. júna 2026 OS Spišská Nová Ves uložil Tomášovi V. trest odňatia slobody v trvaní osem mesiacov, výkon trestu mu podmienečne odložil na dobu 15 mesiacov a zároveň mu uložil protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Trestný rozkaz sa stal ihneď právoplatným a obvinený bol z väzby prepustený,“ uviedla. Obvinený teda nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ani z neho podmienečne prepustený.
Predchádzajúce hrozby a väzba
Hovorkyňa informovala, že sudca pre prípravné konanie OS Spišská Nová Ves vzal Tomáša V., obvineného z prečinu nebezpečného vyhrážania, do väzby 25. februára z dôvodu, že by mohol pokračovať v trestnej činnosti. Jeho manželka Zuzana V. podala 28. februára OS Spišská Nová Ves návrh na nariadenie neodkladného opatrenia proti žalovanému.
Domáhala sa ním, aby mu súd uložil zákaz priblížiť sa k nej na vzdialenosť kratšiu ako 50 metrov s výnimkou procesných úkonov a aby žalovaného vylúčil z užívania jej bytu, pretože ako abstinujúci alkoholik začal znova po 23 rokoch užívať alkohol a doma ju fyzicky napadol.
Zamietnutie opatrenia súdom
Súd v Spišskej Novej Vsi o jej návrhu rozhodol 10. marca tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Svoje rozhodnutie opieral o skutočnosť, že obvinený bol v tom čase vo väzbe v Ústave na výkon väzby v Košiciach, pričom on sám sa voči tomuto obmedzeniu na slobode nebránil. „Podľa názoru súdu za takéhoto stavu veci nie je preukázaná naliehavosť a nevyhnutnosť upraviť vzťahy medzi žalobkyňou a žalovaným tak, ako to žalobkyňa požadovala, keďže zo strany obžalovaného v tom čase určite nemohlo dôjsť k jeho návratu do bytu a ani k možnosti priblíženia sa k nej,“ uviedla hovorkyňa košických súdov. x1200
Dozorový prokurátor odmietol posunúť súdu žiadosť na skúmanie zaistených telefónov v kauze Kajúcnik. Podľa neho neboli dôvody dostatočné a návrh mohol smerovať k plošnému hľadaniu dôkazov.
Policajná inšpekcia narazila v kauze Kajúcnik na zásadnú procesnú prekážku. Dozorový prokurátor Dalibor Považan odmietol návrh, na základe ktorého sa chcel inšpekčný tím Veritas dostať k obsahu zaistených mobilných telefónov obvinených osôb z okruhu takzvaných čurillovcov. Informáciu priniesol denník SME.
Podľa denníka, ktorý má rozhodnutie prokurátora k dispozícii, sa návrh napokon nedostane ani pred súd. Inšpekcia má namiesto toho zaistené telefóny vrátiť.
Jadrom sporu je rozsah, v akom chceli vyšetrovatelia telefóny skúmať. Inšpekcia argumentovala tým, že vopred nemožno presne určiť, ktoré dáta môžu byť pre vyšetrovanie použiteľné. Podľa prokurátora však takto formulovaná požiadavka otvára problém, či nejde skôr o snahu prehľadávať súkromné zariadenia príliš široko a bez jasne určeného cieľa.
„Uvedená veta oprávnene vzbudzuje otázku, či tu nejde o akési plošné vyhľadávanie dôkazov mimo rozsahu tohto trestného konania,“ upozornil Považan.
Pri mobilných telefónoch by išlo o mimoriadne citlivý zásah, pretože zariadenia bežne obsahujú aj súkromnú komunikáciu, fotografie, zdravotné či finančné informácie a ďalšie dáta, ktoré s vyšetrovanou vecou nemusia nijako súvisieť.
Slabé miesta v argumentácii
Kauza Kajúcnik sa týka podozrení z údajného ovplyvňovania obvinených a svedeckých výpovedí. V prípade figurujú policajti okolo Jána Čurillu a ďalšie osoby. Obvinení podozrenia odmietajú.
Prokurátor podľa denníka SME nespochybnil len rozsah navrhovaného zásahu, ale aj dôvody, ktorými inšpekcia svoju žiadosť podopierala. Časť argumentácie stála na neoverených informáciách. Týkali sa napríklad tvrdenia, že obvinený prokurátor Michal Šúrek sa mal po zadržaní pokúšať vymazať dáta uložené mimo telefónu, v tzv. službe cloud. Jeho obhajoba to odmietala a tvrdila, že Šúrek cloud nepoužíva.
Inšpekcia poukazovala aj na ďalšie okolnosti zo zásahu, vrátane telefonátu, ktorý mal Šúrekovi prísť počas zadržania. Na displeji sa malo objaviť označenie „Čurilla NAKA“. Ani takéto tvrdenia však podľa prokurátora nestačili na to, aby odôvodnili prístup k celému obsahu zaistených mobilov.
Prokurátor si pri návrhu na skúmanie telefónov všimol aj časový nesúlad. Najmenej dva zo zaistených mobilov boli podľa neho uvedené na trh až v septembri 2024 a marci 2025. Inšpekcia pritom tvrdila, že aj cez tieto zariadenia mohla byť koordinovaná alebo podporovaná činnosť údajnej organizovanej skupiny.
Podľa Považana to nedáva zmysel. V čase, keď sa tieto modely telefónov objavili na trhu, už podľa neho skupina v podobe opisovanej inšpekciou nemohla reálne fungovať. Úrad špeciálnej prokuratúry už neexistoval a obvinení ľudia boli preradení na iné pracovné pozície bez spoločného pracovného prepojenia.
Kubina sa vracia do obhajoby
V prípade prišlo aj k ďalšiemu posunu. Podľa SME vyšetrovateľ po niekoľkých mesiacoch pripustil do obhajobného tímu advokáta Petra Kubinu, ktorý mal zastupovať Čurillu a jeho kolegov.
Inšpekcia mu pôvodne bránila v účasti na obhajobe s tým, že ho považuje za osobu, ktorú bude potrebné vypočuť ako svedka. Prokuratúra však už skôr konštatovala, že jeho odstavenie bolo nezákonné. Kubina teraz reagoval ironicky a tvrdí, že bude zisťovať, prečo inšpekcia zmenila postoj.
„Budem sa snažiť zistiť, čo ich natoľko osvietilo, keď im pred dvoma mesiacmi nestačilo ani usmernenie od dozorového prokurátora,“ uviedol Kubina.
Ján Čurilla prednedávnom otvoril aj ďalší spor. Zažaloval poslanca SNS Romana Michelka za výroky o vyšetrovaní vraždy Daniela Tupého:
Bývalého člena gangu sýkorovcov, ktorý proti Jozefovi Rehákovi v minulosti svedčil, doviedla do pojednávacej siene eskorta.
Odsúdený člen niekdajšieho gangu sýkorovcov Martin Bihari odmietol vypovedať na súde s bývalým riaditeľom Úradu zvláštnych policajných činností Jozefom Rehákom. Dokazovanie v prípade expolicajta prezývaného „Dodo“ sa na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici začalo nanovo. Obžaloba okrem iného Reháka viní aj z toho, že v minulosti za peniaze vynášal policajné informácie mafii.
Ako v minulosti vypovedali sýkorovci?
Bihari bol jedným z tých, ktorí proti Rehákovi v prípravnom konaní, ale aj v prvom v procese, svedčili. Sýkorovcom mal expolicajt v časoch, keď gangu šéfoval Róbert Lališ alias Kýbel, dodávať informácie o tom, na kom policajti „pracujú“ a koho odpočúvajú. Za odmenu na mesačnej báze. Samotný Lališ v minulosti poprel, že by Rehákovi platil za informácie.
V utorok Bihari, ktorého na súd priviedla eskorta z banskobystrickej väznice, vyhlásil, že vypovedať nebude, pretože by si mohol privodiť trestné stíhanie. Sudca Ján Hrubala tak čítal jeho výpoveď z prípravného konania.
Proti Rehákovi vypovedali v minulosti aj ďalší sýkorovci Martin Kováč a Jurij Fejer. Gang údajne „Dodovi“ platil 20-tisíc korún (cca 660 eur) mesačne. Obžaloba sa v tejto časti dotýka rokov 2000 až 2011. Či a ako budú na súde vypovedať títo dvaja svedkovia, by malo byť jasné už v najbližších dňoch, hlavné pojednávanie bude pokračovať v stredu.
2026.6.23 Od rečí o obesení po vulgárne nadávky. Huliak sa po prehranom spore s ochranárom ospravedlnil a zaplatil tisíce eur
Minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak (nezávislý) sa písomne ospravedlnil ochranárovi Mariánovi Hletkovi za nepravdivé výroky na jeho adresu. Rovnako mu zaplatil náhradu nemajetkovej ujmy 7 500 eur. Splnil tak povinnosti vyplývajúce z rozsudku Okresného súdu Zvolen, ktorý potvrdil Krajský súd v Banskej Bystrici.
Agentúru o tom informoval Hletkov právny zástupca Michal Kiča.
„Vítame, že súdy v tejto veci rozhodli napriek zložitosti veci pomerne rýchlo a mimoriadne starostlivo a presvedčivo svoje rozhodnutia odôvodnili. Konanie bolo náročné na dokazovanie pre početnosť difamačných výrokov. Ospravedlnenie a uznanie nepravdivosti výrokov predstavujú veľmi dôležitú satisfakciu pre môjho klienta. Povinnosť zaplatiť nemajetkovú ujmu má aj preventívny rozmer,“ uviedol Kiča.
Hletko ocenil, že sa celá vec uzavrela. Rozhodnutia súdov podľa neho ukazujú, že nikto, ani minister, nestojí nad zákonom.
„Nebolo to ľahké, ale za pravdu sa oplatí bojovať a brániť sa proti očividným klamstvám, ktoré čoraz viacej zneužívajú politici nielen proti ochranárom, ale aktívnym občanom všeobecne,“ poznamenal. Ochranár verí, že celý proces a jeho výsledok bude ponaučením pre všetkých, ktorí vstupujú do verejnej debaty so zlým úmyslom.
„Obesiť darmožráča“
Huliak podľa Kiču opakovane a systematicky prednášal o Hletkovi nepravdivé a hrubo urážlivé výroky.
Terajší minister športu a cestovného ruchu napríklad vo videu zverejnenom na Facebooku v roku 2023 hovoril o obesení ľudí spojených so štúdiou o počte medveďov na Slovensku. V tejto súvislosti spomenul aj ochranára Hletka, ktorý bol spoluautorom štúdie.
„Prostred futbalového zápasu by [ľudia] vypratali štadión cez prestávku, postavili by tam kôl a takéhoto človeka by obesili, doslovne a do písmena obesili,“ povedal Huliak vo videu. Následne pridal, že by „pohrabličkovali, tú mŕtvolu by niekde rozprášili v mori a pokračoval by futbalový zápas ďalej s dobrým pocitom, že sa zbavili darmožráča.“
Hletka zároveň Huliak v ďalších videách opakovane vulgárne označoval, okrem iného slovami špina, zmrd či smrad.
Ochranár sa preto v júni 2024 obrátil na Okresný súd Zvolen so žalobou na ochranu osobnosti, ktorý rozsudkom z júla 2025 rozhodol v jeho prospech. Hoci sa minister odvolal, Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudok v máji 2026 v celom rozsahu potvrdil. Huliak tak ospravedlnenie Hletkovi doručil 22. júna.
Huliak sa do sporov dostáva aj s členmi vládnej koalície, menovite so SNS Andreja Danka. Naposledy to bolo kvôli rušeniu voľby poštou:
Podobné podvody sa v ostatnom čase množia ako huby po daždi.
MALACKY: Malackí policajti sa v sobotu predpoludním obrátili na verejnosť so žiadosťou o pomoc v súvislosti s vyšetrovaním prečinu podvodu. Neznámy páchateľ sa ho dopustil prostredníctvom aplikácie WhatsApp.
„Cez aplikáciu kontaktoval poškodenú ženu, vystupujúc ako známa, so správou o požičaní peňazí s informáciou o ich skorom vrátení,“ priblížila bratislavská krajská polícia, čo sa stalo. Poškodená žena poslala podvodníkovi sumu 1 050 eur na účet bez spätného overenia.
„Touto cestou vyzývame občanov, ktorí majú akékoľvek informácie k totožnosti muža na priloženej fotografii, k jeho súčasnému pohybu alebo pobytu, aby nám ich oznámili na bezplatnom čísle polície 158, osobne na ktoromkoľvek policajnom oddelení, prípadne formou súkromnej správy na FB profile polície,“ obracajú sa strážcovia zákona na verejnosť.
Policajti pripomenuli, že poškodení už podvodníkom, ktorí útošia cez WhatsApp, poslali desiatky tisíc eur. „Ak vás známy alebo rodinný príslušník požiada o zaslanie peňazí, jeho totožnosť si vždy overte telefonátom,“ apelujú policajti na občanov.
Trojica zlodejov ukradla z bratislavskej predajne na Žilinskej ulici značkový kočík s príslušenstvom za takmer tisíc eur. Polícia zverejnila ich fotografiu.
Bratislavská polícia pátra po dvoch ženách a mužovi, ktorí minulý štvrtok (11. 6.) krátko po 16:00 ukradli z predajne na Žilinskej ulici v Bratislave značkový kočík s príslušenstvom. Spôsobili tým škodu takmer 1000 eur. Informovala o tom na sociálnej sieti, kde zverejnila aj fotografiu.
Polícia sa v tejto súvislosti obrátila na verejnosť. „Vyzývame občanov, ktorí majú akékoľvek informácie k ich totožnosti, súčasnému pohybu alebo pobytu, aby nám ich oznámili na bezplatnom čísle polície 158, osobne na ktoromkoľvek policajnom oddelení, prípadne formou súkromnej správy na profile na sociálnej sieti polície,“ uviedla.
—
2026.6.19 Na pojednávanie predvolajú jeho rodičov: Útočník zo Spišskej Starej Vsi dnes na súde prehovoril
Prípad dvojnásobnej vraždy v Spišskej Starej Vsi pokračuje.
Súdny proces v prípade útoku na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi pokračuje ďalšími výpoveďami a dôkazmi. Na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku tentoraz prehrávali záznamy z rekonštrukcie skutku, počas ktorej obžalovaný Samuel S. opisoval udalosti z januára 2025.
Z jeho slov vyplynuli nové podrobnosti o priebehu tragédie, pri ktorej zomrela zástupkyňa riaditeľky školy a jedna zo študentiek. Prípad, ktorý vyvolal silnú odozvu naprieč Slovenskom, tak vstúpil do ďalšej fázy dokazovania.
Na súde prehrávali záznamy z rekonštrukcie
Súdny proces v prípade minuloročného útoku na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi v okrese Kežmarok, pri ktorom prišli o život dve osoby, pokračuje v piatok na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS) v Pezinku prehrávaním videozáznamov, ktoré vyhotovili orgány činné v trestnom konaní na mieste činu.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní povedal, že pozeral len časť videozáznamu, ktorá sa týkala zástupkyne riaditeľa školy. Zábery z miesta činu sa až na jeden detail podľa jeho slov zhodujú s tým, čo uviedol už počas rekonštrukcie trestného činu. „Hanbím sa za seba,“ zdôraznil obžalovaný.
Prehrávali sa tiež zvukové záznamy z volaní na tiesňovú linku bezprostredne po skutku. Jednou z telefonujúcich bola aj kamarátka zavraždenej študentky, ktorá tiež utrpela zranenia. Súdny proces potom pokračoval oboznamovaním oblečenia, ktoré mal obžalovaný počas spáchania skutku.
Predvolajú jeho rodičov
Na hlavné pojednávanie Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v prípade minuloročného útoku na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi v okrese Kežmarok, pri ktorom prišli o život dve osoby, predvolajú na 14. júla rodičov obžalovaného Samuela S. Výsluch svedkov sa uskutoční prostredníctvom videokonferencie, informoval predseda senátu ŠTS Milan Cisarik.
Rodičia obžalovaného sa majú na výsluch dostaviť do priestorov kežmarského pracoviska Okresného súdu Poprad, odkiaľ ich vypočujú prostredníctvom technických zariadení. Na júlovom hlavnom pojednávaní sa plánuje aj čítanie listín a vykonávanie dôkazov navrhnutých splnomocnencami poškodených. „Poškodení po podaní obžaloby predložili viacero listín, ktoré majú preukazovať ich nárok na náhradu škody,“ ozrejmil Cisarik.
Splnomocnenec poškodených počas piatkového hlavného pojednávania navrhol vypočuť ako svedka bývalého riaditeľa obvodného oddelenia Policajného zboru v Spišskej Starej Vsi. Z doposiaľ vykonaných výsluchov podľa neho vyplýva, že zavraždená zástupkyňa riaditeľky školy plánovala podať na obžalovaného trestné oznámenie. „Pred skutkom som nevedel, že na mňa niekto chcel podať trestné oznámenie,“ reagoval obžalovaný.
„K tomuto dôkaznému návrhu a k tomu, či by výpoveď tohto svedka mohla priniesť niečo nové, sa v tejto chvíli vyjadrovať nebudem. Zatiaľ nebolo rozhodnuté, či tento dôkazný návrh bude alebo nebude pripustený. Tak ako majú strany právo navrhovať dôkazy, súd má kompetenciu takýto návrh buď akceptovať, alebo aj nie,“ povedal pre TASR prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove Michal Šoltýs.
Zomreli dve ženy
Samuel S. čelí obžalobe z obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy. K útoku, pri ktorom zomreli zástupkyňa riaditeľky školy a študentka, došlo 16. januára 2025. Ďalšiu žiačku útočník zranil. Podozrivého zo spáchania skutku, v tom čase 18-ročného študenta, polícia obvinila z úkladnej vraždy. Súd rozhodol o jeho vzatí do väzby, kde sa nachádza doteraz. Na piatkovom hlavnom pojednávaní je prítomný.
Obžalobu pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podal v závere januára 2026 prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove. Obžalovaný Samuel S. nepopiera spáchanie skutku, avšak nesúhlasí s právnou kvalifikáciou uvedenou v obžalobe.
Aj keď Samuel S., ktorý je obžalovaný v prípade vražedného útoku na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi v okrese Kežmarok zo začiatku roku 2025, deklaroval na začiatku súdneho procesu svoju nevinu, pri rekonštrukcii podrobne opísal skutky kladené mu za vinu.
Vyplynulo to z pojednávania na pôde Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, kde boli prehraté kamerové záznamy z rekonštrukcie skutku na mieste činu. Na mieste bol vtedy v sprievode polície prítomný aj Samuel S.
Prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove podal na ŠTS v januári tohto roku obžalobu pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy v časti dokonaný, v časti v štádiu pokusu a v časti v štádiu prípravy. Podľa obžaloby Samuel S. po tom, čo bolo v decembri 2024 rozhodnuté, že bude mať individuálny študijný plán pre predchádzajúce vyhrážky smrťou viacerým spolužiačkam, vnímal to ako snahu vylúčiť ho zo školy.
Opísal chvíle hrôzy
Preto nadobudol vnútorné presvedčenie, že je potrebné dievčatá zabiť. Neskôr, 16. januára 2025 mal na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi absolvovať komisionálne skúšky. Zo sebou si do školy priniesol lovecký nôž, ktorým napadol zástupkyňu riaditeľa, 51-ročnú Máriu S., o ktorej si myslel, že ho ide vylúčiť. Tá viacerým bodným poraneniam podľahla. Následne Samuel S. napadol 18-ročnú študentku Alenu Č., ktorú rovnako zavraždil nožom.
Takisto zaútočil na ďalšiu študentku, vtedy 18-ročnú Barboru M., ktorá bránila spolužiačku Alenu. Barbora však útok prežila so stredne ťažkými zraneniami. Obžalovaný tiež plánoval zabiť maloletú E. K., tá však v predmetný deň nebola v škole. Po skutku Samuel S. zo školy ušiel do lesa, neskôr ho chytila polícia.
Na prehratých videách obžalovaný mimo iného povedal, že sa chcel zo zástupkyňou riaditeľa Semančíkovou rozprávať o tom, prečo si do školy predvolala jeho rodičov. „Bola však ku mne arogantná, vyháňala ma z kancelárie,“ povedal s tým, že následne vytiahol nôž a poškodenú niekoľkokrát bodol. V dôsledku toho narazila hlavou do steny a spadla. On následne hodil nôž do tašky a vyšiel von z kancelárie zástupkyne.
Potom Samuel vyšiel po schodoch a zastal pred dverami triedy III. B. Vzápätí vstúpil dnu. „Všetci na mňa prekvapene hľadeli, až sa mi točila hlava,“ vyhlásil. Zároveň zopakoval tvrdenie, že študentke Alene išiel z očí zelený dym. „Keď som bol na pol ceste k nej, ona sa postavila a začala utekať do zadnej časti triedy,“ povedal s tým, že v ňom sa vtedy prebudili „predátorské inštinkty“. „Vzadu v triede som ju chytil a začal bodať,“ uviedol. Následne sa dostal do potýčky s Barborou M., ktorá chcela spolužiačku brániť. Alenu však potom dostihol pred triedou, pričom jej zasadil ďalšie rany. Keď sa prestala hýbať, hodil nôž opätovne do tašky a odišiel z budovy.
Samuel S. je momentálne stíhaný väzobne. Dôvodom sú obavy, že by mohol utiecť alebo by pokračoval v trestnej činnosti.
Hrozí u neho recidíva
Samuel S., ktorý je obžalovaný v prípade vraždeného útoku na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi v okrese Kežmarok zo začiatku roku 2025, ostáva vo väzbe. Senát Špecializovaného trestného súdu v Pezinku totiž zamietol jeho žiadosť o prepustenie, ktorú podal na predošlom pojednávaní v pondelok 13. apríla.
Rozhodnutie zatiaľ nie je právoplatné, keďže obžalovaný si ponechal lehotu na podanie sťažnosti.
„Súd nezistil, že by došlo k oslabeniu niektorých dôvodov väzby,“ uviedol predseda senátu Milan Cisárik s tým, že dôvody pre útekovú väzbu obžalovaného sa dokonca posilnili, pretože mu hrozí vysoký trest. Cisárik tiež poukázal na výsluch znalca z odboru psychológie Dušana Kešického.
Podľa neho totiž v prípade Samuela S. existuje vysoké riziko recidívy, ako aj samovražedného konania. Poukázal takisto na správu z ústavu na výkon väzby v Bratislave, ktorá upozornila na problematické správanie obžalovaného.
Vo svojom trápení nikto nemusí byť sám. Ak prežívate náročné obdobie, tím profesionálov je tu pre vás 24 hodín denne na webe IPčko.sk. Pomoc môžete vyhľadať kedykoľvek prostredníctvom mailu alebo chatu.
Znalec kriminalistickej informatiky opísal, čo našiel v mobiloch a notebooku Samuela S. pri vyšetrovaní útoku na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi v roku 2025.
V prípade minuloročného útoku na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi v okrese Kežmarok, pri ktorom prišli o život dve osoby, vypovedal vo štvrtok na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku znalec z odboru kriminalistickej informatiky Radoslav Hromek. Jeho úlohou bolo vytvoriť zálohy dát z mobilných zariadení a notebookov, zaistených pri domovej prehliadke u obžalovaného Samuela S. Znalecké skúmanie predmetov bolo zamerané aj na archiváciu histórie navštívených internetových stránok a súborov so špecifickým obsahom, zadaným vyšetrovateľom, ktorými boli aj extrémistické stránky.
Čo sa ďalej týka vyhľadávania obsahu o extrémizme, znalec vyhľadával obrázky, súvisiace s nacizmom a fašizmom. Znalec tiež našiel záznamy navštívených stránok, kde boli použité slová nacizmus, fašizmus či killing. Kľúčové slová znalec zadával na základe pokynu vyšetrovateľa.
Na hlavnom pojednávaní čítajú aj svedecké výpovede spolužiakov Samuela S. z gymnázia v Spišskej Starej Vsi z prípravného konania, na ktoré však súd nariadil informačné embargo. Čítaním výpovedí majú pokračovať aj v piatok (19. 6.).
Hovorí sa o úkladnej vražde
K útoku, pri ktorom zomreli zástupkyňa riaditeľky školy a študentka, došlo 16. januára 2025. Ďalšiu žiačku útočník zranil. Podozrivého zo spáchania skutku, v tom čase 18-ročného študenta, polícia obvinila z úkladnej vraždy. Súd rozhodol o jeho vzatí do väzby, kde sa nachádza doteraz.
Obžalobu pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podal v závere januára 2026 prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove. Obžalovaný Samuel S. nepopiera spáchanie skutku, avšak nesúhlasí s právnou kvalifikáciou uvedenou v obžalobe.
—
V kauze vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a prípravy vrážd prokurátorov Maroša Žilinku, Daniela Lipšica a Petra Šufliarskeho dnes na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku pokračuje v poradí tretí pojednávací deň výpoveď svedka Petra Tótha. Konkrétne je dnes výsluch zameraný na otázky členov senátu, a tiež na odstraňovanie rozporov vo výpovedi svedka s jeho skoršími výpoveďami. Spomedzi štyroch obžalovaných je na súde prítomný len Marian Kočner. Ten sa na pojednávaní zúčastnil aj v utorok 23. júna aj väčšinu dňa v pondelok 24. júna.
Bývalý novinár a spravodajský dôstojník ešte v rámci prvého procesu týkajúceho sa vraždy novinára v roku 2020 na súde povedal, že obžalovaný Marian Kočner ho poveril sledovaním viacerých novinárov vrátane Kuciaka, ktoré aj financoval. Sledovanie novinárov malo byť podľa Tótha súčasťou projektu Na pranieri. Kočner podľa neho tvrdil, že chce v rámci tohto projektu kritizovať prácu médií, a tiež o novinároch vyhľadávať bulvárne informácie týkajúce sa ich stykov s politikmi, konzumácie alkoholu, drog alebo „avantúr“. Na získavaní informácií o vzťahoch novinárov a politikov mal podľa Tótha záujem aj nitriansky podnikateľ Norbert Bödör.
Jána Kuciaka sa sledovanie týkalo na prelome septembra a októbra 2017. Žiadne kompromitujúce skutočnosti však na neho členovia sledovacieho komanda zorganizovaného Tóthom nezistili. „Hovorili, že ten chlapec žije ako mních,“ povedal v roku 2020 Tóth a dodal, že podľa výsledkov sledovania Kuciak trávil čas iba v práci alebo doma. Zároveň nepracoval s ľudskými zdrojmi, preto u neho nezistili ani kontakty na politikov alebo konkurenčných podnikateľov. „A tým sa to skončilo,“ povedal Tóth. Ako však doplnil, po vražde investigatívneho novinára Kuciaka si začal uvedomovať, že projekt Na pranieri bol len krycím manévrom pri príprave zločinu. V opakovanom procese v roku 2022 však už vypovedať odmietol pre trestné stíhanie, ktoré sa už vtedy voči nemu viedlo.
Pre sledovanie novinárov ale aj ďalších osôb čelí Tóth spolu s Kočnerom, a tiež členmi sledovacieho komanda Štefanom Mlynarčíkom, Miroslavom Kriakom a Jurajom Škrípom obžalobe z porušenia dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy, ktoré bolo spáchané formou organizovanej skupiny. Proces na Mestskom súde Bratislava I by sa mal začať v septembri.
Tóth takisto v rámci aktuálneho tretieho súdneho procesu týkajúceho sa vraždy novinára na súde povedal, že po vzatí Mariana Kočnera do väzby pre kauzy zmenky v júni 2018 zabezpečoval celé leto toho roku komunikáciu s kontaktom „SIS Alino“, pričom išlo o ženu, ktorú Kočner označoval ako „tá moja Maďarka“. To, že ide o Alenu Zsuzsovú sa podľa vlastných slov uvedomil až po jej zadržaní. Komunikácia, ktorú podľa vlastných slov zabezpečoval medzi Kočnerom, ktorý mu telefonoval z väzby, alebo prípadne posielal takzvané „motáky“, a Zsuzsovou bola podľa Tótha pre neho bezvýznamná a až neskôr si uvedomil nektoré súvislosti.
Zlom podľa Tótha nastal 27. septembra 2018, keď zadržali podozrivých z vraždy Jána Kuciaka vrátane Zoltána Andruskóa. Zsuzsová ho vtedy kontaktovala, pričom sa ho pýtala, či Kočner nemá napríklad nového advokáta, spoluväzňa, alebo či za ním nechodí nový vyšetrovateľ. „Náramne jej záležalo na tom, aby zistila, či Marian Kočner nespolupracuje v prípade vraždy Jána Kuciaka,“ skonštatoval Tóth. Zsuzsovú však následne tiež zadržali.
Svedok tiež uviedol, že v rámci objednávky na sledovanie novinárov od Kočnera dostal zadanie na 28 osôb, pričom obdržal na ne aj takzvané „vzťahové diagramy“. „To ma dosť zarazilo, pretože som si uvedomil, že z toho bude problém. A aj bol,“ skonštatoval Tóth s tým, že zjavne išlo o diagramy z databáz polície alebo ministerstva vnútra. Medzi vytypovanými osobami bol podľa Tótha aj Kuciak, čo ho neprekvapilo, keďže Kočner sa na neho sťažoval posledný rok. „V zásade som veril interpretácii Mariana Kočnera, že tie (Kuciakove, pozn. SITA) texty sú založené na nejakej manipulácii,“ uviedol svedok. Kuciaka podľa neho sledovali päť až sedem dní, pričom Tóth zopakoval, že výsledok sledovania bolo, že Kuciak „žije ako mních“. Výsledky toho, čo nazval „paparazzovanie“ odovzdal Tóth Kočnerovi na dvoch USB kľúčoch.
Zároveň Tóth zdôraznil, že 21. februára 2018, teda v deň vraždy, mu Kočner oznámil, že činnosť sledovacieho tímu pozastavuje. Toto bola podľa neho jedna zo skutočností, v dôsledku ktorých si neskôr začal spájať obžalovaného s vraždou. K tomu sa pridali aj tvrdenia, ktoré Kočner uviedol v telefonátoch Tóthovi z väzby. Napríklad totiž tvrdil, že nevie, kto bola zadržaná Zsuzsová.
Na súde sa dnes prehrávajú telefonáty Mariana Kočnera v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka.
Počas utorkového popoludnia má hlavné pojednávanie v kauze objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka a plánovania vrážd prokurátorov pokračovať prehrávaním telefonických rozhovorov medzi svedkom Petrom Tóthom a Marianom Kočnerom, ktorý bol v tom čase vo väzbe pre kauzu televíznych zmeniek.
Viacero prehrávaných hovorov bolo zo dňa 27. septembra 2018, keď prišlo k zadržaniu vykonávateľov Kuciakovej vraždy. Marian Kočner na hlavnom pojednávaní na obsah telefonátov reagoval, že ho zaujímala najmä kauza televíznych zmeniek, a preto s Tóthom hovoril o snahe získať „podpis kartu“ Pavla Ruska z politickej kampane.
„Mali sme dohodnutého švajčiarskeho znalca, špecialistu na podpisy, ktorý potreboval ďalšie originálne podpisy Pavla Ruska z daného obdobia,“ zdôraznil Kočner. Tóth obžalovaného okrem iného informoval o zadržaní podozrivých z vykonania Kuciakovej vraždy. Hovoriť mali aj o zbere podpisov na registráciu strany Cieľ.
Telefonovali pravidelne
Časté telefonické hovory sa medzi nimi uskutočnili aj v ďalších dňoch. Tóth Mariana Kočnera informoval, že médiá informujú o zadržaní „prekladateľky z taliančiny“. Zároveň mu naznačil, že jej zadržanie mohlo súvisieť s tým, že niektorá z predtým zadržaných osôb mohla prehovoriť.
„Rozmýšľam nad tým, odkiaľ mohol pán svedok túto skutočnosť vedieť, keď nebola oficiálna a bola len vo výpovedi Zoltána Andruskóa, pričom tá výpoveď sa konala deň predtým,“ povedal Marian Kočner na hlavnom pojednávaní. V ďalšom telefonickom hovore naliehal na Tótha, aby zistil dátum odoslania žiadosti o registráciu strany Cieľ.
Svedok predpokladá, že si obžalovaný zisťovaním presného dátumu robil alibi na častú komunikáciu s Alenou Zsuzsovou v čase pred vraždou novinára. Marian Kočner na pojednávaní uviedol, že dôvod zisťovania presného dátumu žiadosti o registráciu mal súvis s prípadným zabezpečením kúpy hotovej politickej strany.
„Marian Kočner vysvetľuje telefonické hovory a ukazuje, že Tóth interpretoval obsah telefonátov nesprávne a dosť účelovo,“ povedal médiám obhajca obžalovaného Mariana Kočnera Marek Para. Pri svedeckej výpovedi ide podľa jeho slov o detaily. Nemyslí si, že je dôležité, aký mal jeho klient vzťah k Tóthovi. „Skôr je dôležité, ako ho vnímal Tóth,“ doplnil. Svedok sa podľa jeho slov snaží „kŕčovito“ usvedčovať Mariana Kočnera.
Splnomocnenec poškodených Roman Kvasnica hovorí o mimoriadnom dôkaznom význame Tóthovej výpovede. Prehrávanie telefonátov navrhli poškodení z dôvodu preukázania vierohodnosti svedka. „Je bývalý spravodajský dôstojník, povedal, že sa rozhodol v určitom okamihu neveriť Marianovi Kočnerovi. My sme boli zvedaví, či to zdôvodnenie je logické. Keď som si vypočul nahrávky, musím povedať, že to zdôvodnenie logické je,“ dodal Kvasnica.
Tóth v utorok hovoril o autenticite tzv. motákov, ktoré mu Marian Kočner posielal, aj o okolnostiach začiatku spolupráce s políciou. Predtým opisoval momenty, keď nadobudol podozrenie voči obžalovaným Marianovi Kočnerovi a Alene Zsuzsovej vo veci objednávky Kuciakovej vraždy.
Na súde už tretíkrát
V prípade vraždy Kuciaka z februára 2018, pri ktorej zomrela vo Veľkej Mači v okrese Galanta aj jeho snúbenica Martina Kušnírová, čelí obžalobe z jej objednávky dvojica Marian Kočner a Alena Zsuzsová. Predošlé dva rozsudky zrušil Najvyšší súd SR. Prípad sa tak po tretí raz dostal na ŠTS. Vykonávatelia vraždy Miroslav Marček a Tomáš Szabó dostali už skôr 25-ročné nepodmienečné tresty odňatia slobody, sprostredkovateľ vraždy Zoltán Andruskó 15 rokov nepodmienečne.
Pre prípravu vrážd prokurátorov čelia obžalobe okrem Mariana Kočnera a Aleny Zsuzsovej aj Dušan Kracina a Darko Dragić. Objednávka na vraždy Maroša Žilinku a Daniela Lipšica mala prísť podľa obžaloby na jeseň 2017. V prípade Petra Šufliarskeho v roku 2018. K ich realizácii však nedošlo. Právoplatne odsúdený je od roku 2022 Szabó, ktorý sa k príprave vrážd priznal.
Proces v kauze vraždy Jána Kuciaka pokračuje ďalšími výpoveďami. Peter Tóth na súde opísal, čo sa dialo po zadržaní vykonávateľov vraždy a aké správy mu mala posielať Alena Zsuzsová.
Svedok Peter Tóth opisoval na utorkovom hlavnom pojednávaní Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku okolnosti, za ktorých začal spolupracovať s políciou v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka. Spolupracovať sa rozhodol 27. septembra 2018, čiže v deň zadržania vykonávateľov vraždy. Kontaktoval Prezídium Policajného zboru a následne sa stretol s vtedajším šéfom protizločineckej jednotky Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Branislavom Zurianom. Doplnil, že prvý oficiálny výsluch absolvoval asi 5. októbra 2018.
Zsuzsová mu poslala obrovské množstvo správ
Tóth priblížil, že krátko po zadržaní vykonávateľov vraždy mu Alena Zsuzsová poslala obrovské množstvo správ, v ktorých sa zaujímala o to, či Marian Kočner v poslednom mesiaci pred zadržaním podozrivých z vraždy Jána Kuciaka nemal nového advokáta, nového spoluväzňa, nového príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže, s ktorým prichádza do styku. Alebo či za ním nechodí nejaký nový policajt. Svedok z toho vyvodil, že Alena Zsuzsová od neho zisťuje, či Marian Kočner nezačal spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní vo veci vraždy.
Tóth na začiatku spolupráce s políciou požadoval, aby bol utajeným svedkom. Kritizoval, že novinári v krátkom čase vyzradili jeho identitu. Poukázal aj na to, že ho Zurian v tom čase operatívne „vyťažil“. Nevylúčil, že mu odovzdal materiály z tzv. paparazzovania novinárov ešte predtým, než ich poskytol polícii procesným spôsobom. Ich súčasťou mohli byť aj Tóthove písomné vyjadrenia, aby sa mohol Zurian v materiáloch lepšie zorientovať. „Vychádzal som z predpokladu, že zo svojej pozície komunikuje s vyšetrovateľom, prípadne s prokurátormi Úradu špeciálnej prokuratúry. A že ich primeraným spôsobom informuje o našich kontaktoch,“
Hlavné pojednávanie v kauze objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka a v prípade prípravy vrážd prokurátorov pokračuje v utorok popoludní prehrávaním telefonických hovorov medzi svedkom Petrom Tóthom a Marianom Kočnerom, ktorý sa v tom čase nachádzal vo väzbe pre kauzu televíznych zmeniek.
Viacero prehrávaných hovorov bolo zo dňa 27. septembra 2018, keď prišlo k zadržaniu vykonávateľov Kuciakovej vraždy. Obžalovaný Marian Kočner na hlavnom pojednávaní na obsah telefonátov reagoval, že ho zaujímala najmä kauza televíznych zmeniek, a preto hovoril o snahe získať „podpis kartu“ Pavla Ruska z politickej kampane.
„Mali sme dohodnutého švajčiarskeho znalca, špecialistu na podpisy, ktorý potreboval ďalšie originálne podpisy Pavla Ruska z daného obdobia,“ zdôraznil Marian K. Tóth obžalovaného okrem iného informoval o zadržaní podozrivých z vykonania Kuciakovej vraždy. Hovoriť mali aj o zbere podpisov na registráciu strany Cieľ.
Tóth v utorok hovoril o autenticite tzv. motákov, ktoré mu Marian Kočner posielal, aj o okolnostiach začiatku spolupráce s políciou. Predtým opisoval momenty, keď nadobudol podozrenie voči obžalovaným Marianovi Kočnerovi a Alene Zsuzsovej. vo veci objednávky Kuciakovej vraždy.
V prípade vraždy Kuciaka z februára 2018, pri ktorej zomrela vo Veľkej Mači v okrese Galanta aj jeho snúbenica Martina Kušnírová, čelí obžalobe z jej objednávky dvojica Marian Kočner a Alena Zsuzsová Predošlé dva rozsudky zrušil Najvyšší súd SR. Prípad sa tak po tretí raz dostal na ŠTS. Vykonávatelia vraždy Miroslav Marček a Tomáš Szabó dostali už skôr 25-ročné nepodmienečné tresty odňatia slobody, sprostredkovateľ vraždy Zoltán Andruskó 15 rokov nepodmienečne.
Pre prípravu vrážd prokurátorov čelia obžalobe okrem Mariana Kočnera a Aleny Zsuzsovej aj Dušan Kracina a Darko Dragič. Objednávka na vraždy Maroša Žilinku a Daniela Lipšica mala prísť podľa obžaloby na jeseň 2017. V prípade Petra Šufliarskeho v roku 2018. K ich realizácii však nedošlo. Právoplatne odsúdený je od roku 2022 Szabó, ktorý sa k príprave vrážd priznal.x1200
Kočner a Zsuzsová sú momentálne vo výkone trestu odňatia slobody pre odsúdenia v iných prípadoch, zatiaľ čo Kracina a Dragič sú stíhaní na slobode.
Na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku v utorok pokračuje súdny proces v kauze úkladnej vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka, ktorý je spojený aj s prípadom prípravy vrážd Maroša Žilinku, Daniela Lipšica a Petra Šufliarskeho.
Náplňou utorkového hlavného pojednávania je čítanie výpovedí svedkov, ktorí vypovedali v prípravnom konaní a v predošlých súdnych procesoch, a ktorých procesné strany nežiadali predvolať vypovedať osobne. Na súde v utorok nie je prítomný nikto zo štvorice obžalovaných. Čítanie výpovedí by malo byť na programe aj v stredu, 6. mája.
Obvinenia obžaloby
Podľa obžaloby týkajúcej sa vraždy Jána Kuciaka si podnikateľ Marian Kočner na prelome rokov 2017 až 2018 objednal u Aleny Zsuzsovej vraždu novinára, ktorý vo svojich novinárskych textoch poukazoval na jeho rôznorodú ekonomickú trestnú činnosť. Podľa zadania mal byť Kuciak najskôr unesený a neskôr zavraždený.
Zsuzsová sa so zadaním obrátila na v súčasnosti už právoplatne odsúdeného Zoltána Andruskóa, ktorému za vykonanie sľúbila odpustenie dlhu 20-tisíc eur plus finančnú čiastku 50-tisíc eur. Zároveň mu odovzdala údaje o Kuciakovi, ktoré Marian Kočner získal z jeho sledovania, a tiež jeho podobizeň. Andruskó sa so zadaním obrátil na dvojicu Tomáš Szabó a Miroslav Marček, ktorá je momentálne už tiež právoplatne odsúdená.
Marček a Szabó následne niekoľkokrát vykonali obhliadku domu vo Veľkej Mači pri Galante, kde Kuciak so svojou snúbenicou Martinou Kušnírovou bývali. Vo večerných hodinách 21. februára 2018 Marček vnikol do domu a pištoľou s tlmičom Kuciaka zasiahol dvakrát do hrudníka. Následne jednou strelou do hlavy usmrtil aj Martinu Kušnírovú.
Plánované vraždy
Pokiaľ ide o obžalobu v kauze prípravy vrážd Maroša Žilinku, Daniela Lipšica a Petra Šufliarskeho, podľa nej zadal v roku 2017 Marian Kočner Alene Zsuzsovej objednávku vraždy vtedajšieho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Maroša Žilinku a v tom čase advokáta Daniela Lipšica. Dôvodom bolo angažovanie sa dvojice v kauze Technopol.
Zsuzsová s požiadavkou oslovila Zoltána Andruskóa. Odmena za vraždu Žilinku mala byť 70-tisíc eur a za vraždu Lipšica 200-tisíc eur. Andruskó s objednávkou oslovil Tomáša Szabóa a Miroslava Marčeka. Tí však od toho neskôr odstúpili. Objednávku preto Andruskó zadal Dušanovi Kracinovi, cez ktorého sa dostala k Darkovi Dragičovi. Ten na príprave skutku spolupracoval s odsúdeným členom sereďskej drogovej skupiny Iliom Weissom. Skutok však nebol dokonaný.
V roku 2018 Kočner oslovil Zsuzsovú tiež vo veci vraždy vtedajšieho prvého námestníka generálneho prokurátora Petra Šufliarskeho. Odmena za skutok mala byť 100-tisíc eur. Dôvodom bolo, že podľa Kočnera sa mu Šufliarsky „otočil chrbtom“ a nechcel s ním spolupracovať na jeho trestných kauzách. Alena Zsuzsová opätovne v tejto veci oslovila Andruskóa a ten Szabóa a Marčeka. Šufliarskeho mali zabiť nástražným výbušným systémom alebo zastreliť. Marčeka a Szabóa však v septembri 2018 zadržali vo veci vraždy Kuciaka.
Niekoľkonásobný súdny proces
Vražda Kuciaka sa na súde prejednáva už v rámci tretieho procesu. Kočner bol v predchádzajúcich dvoch procesoch vo veci vraždy Kuciaka oslobodený, Zsuzsová bola v prvom procese oslobodená a v druhom uznaná za vinnú. Odvolací súd však v oboch prípadoch rozsudky zrušil.
Najvyšší súd (NS) SR naposledy na neverejnom zasadnutí v máji 2025 zrušil už druhý rozsudok ŠTS v tomto prípade a vec mu vrátil z dôvodu chýb v napadnutom rozsudku, a to pre nejasnosti skutkových zistení, nevykonania všetkých potrebných dôkazov na úplné zistenie skutkového stavu veci a z dôvodu, že Špecializovaný trestný súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.
Zároveň z dôvodu neuposlúchnutia záväzného pokynu najvyššieho súdu uvedeného v predchádzajúcom rozsudku vec prikázal na prejednanie a rozhodnutie inému senátu Špecializovaného trestného súdu. Z tohto dôvodu musí byť dokazovanie vo veci vykonané odznovu.
Pokiaľ ide o záležitosť prípravy vrážd, ktorú súd rieši už po druhýkrát, Zsuzsová a obžalovaný Dušan Kracina boli v predchádzajúcom procese uznaní za vinných a obžalovaný Darko Dragič, naopak, oslobodený. Aj táto časť rozsudku však bola odvolacím súdom zrušená. Kočner a Zsuzsová sú momentálne vo výkone trestu odňatia slobody pre odsúdenia v iných prípadoch, zatiaľ čo Kracina a bosniansky občan Dragič sú stíhaní na slobode.
Szabó si momentálne odpykáva trest 25 rokov v ústave s najprísnejším stupňom stráženia.
Bývalý policajt Tomáš Szabó mal v pondelok vypovedať ako svedok v rámci procesu týkajúceho sa vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a prípravy vrážd prokurátorovMaroša Žilinku, Daniela Lipšica a Petra Šufliarskeho. Ozbrojená eskorta ho síce priviedla na Špecializovaný trestný súd v Pezinku, pred senátom však vyhlásil, že vypovedať nebude.
Dôvodom je, že sa obáva možného trestného stíhania. Na pondelkovom hlavnom pojednávaní je spomedzi štvorice obžalovaných prítomný len Dušan Kracina. Marian Kočner,Alena Zsuzsová a Darko Dragič súhlasili s konaním v ich neprítomnosti.
Priznal vinu aj podal dovolanie
Szabó si momentálne odpykáva trest 25 rokov v ústave s najprísnejším stupňom stráženia. Vo veci prípravy vrážd priznal ešte v roku 2022 vinu, následne dodatočne oľutoval aj účasť na vraždách Kuciaka a podnikateľa Petra Molnára, za ktoré bol právoplatne odsúdený už v roku 2021, pričom účasť na týchto skutkoch predtým popieral. Po priznaní sa mu v súvislosti s prípravou vrážd prokurátorov trest už nenavyšoval. Podľa listín oboznámených na pondelkovom pojednávaní podal Szabó vo svojich trestných veciach dovolanie na Najvyšší súd SR. O tomto dovolaní zatiaľ rozhodnuté nebolo.
Keďže Szabó svoje predošlé výpovede urobil ešte v pozícii obvineného, na súde sa v pondelok nemohli prečítať. Už predtým v tomto súdnom procese odmietli vypovedať odsúdený strelec Miroslav Marček, a tiež svedok Ilija Weiss, odsúdený v rámci drogovej zločineckej skupiny. Termíny hlavného pojednávania sú v tejto veci naplánované aj na utorok 5. a stredu 6. mája, pričom by sa mali čítať výpovede svedkov, ktorých procesné strany nežiadali vypočuť osobne.
Podľa obžaloby týkajúcej sa vraždy Jána Kuciaka si podnikateľ Marian Kočner na prelome rokov 2017 až 2018 objednal u Aleny Zsuzsovej vraždu novinára, ktorý vo svojich novinárskych textoch poukazoval na jeho rôznorodú ekonomickú trestnú činnosť. Podľa zadania mal byť Kuciak najskôr unesený a neskôr zavraždený.
Zsuzsová sa so zadaním obrátila na v súčasnosti už právoplatne odsúdeného Zoltána Andruskóa, ktorému za vykonanie sľúbila odpustenie dlhu 20-tisíc eur plus finančnú čiastku 50-tisíc eur. Zároveň mu odovzdala údaje o Kuciakovi, ktoré Marian Kočner získal z jeho sledovania, a tiež jeho podobizeň. Andruskó sa so zadaním obrátil na dvojicu Tomáš Szabó a Miroslav Marček, ktorá je momentálne už tiež právoplatne odsúdená.
Priebeh tragickej vraždy
Marček a Szabó následne niekoľkokrát vykonali obhliadku domu vo Veľkej Mači pri Galante, kde Kuciak so svojou snúbenicou Martinou Kušnírovou bývali. Vo večerných hodinách 21. februára 2018 Marček vnikol do domu a pištoľou s tlmičom Kuciaka zasiahol dvakrát do hrudníka. Následne jednou strelou do hlavy usmrtil aj Martinu Kušnírovú.
Pokiaľ ide o obžalobu v kauze prípravy vrážd Maroša Žilinku, Daniela Lipšica a Petra Šufliarskeho, podľa nej zadal v roku 2017 Marian Kočner Alene Zsuzsovej objednávku vraždy vtedajšieho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Maroša Žilinku a v tom čase advokáta Daniela Lipšica.
Dôvodom bolo angažovanie sa dvojice v kauze Technopol. Zsuzsová s požiadavkou oslovila Zoltána Andruskóa. Odmena za vraždu Žilinku mala byť 70-tisíc eur a za vraždu Lipšica 200-tisíc eur. Andruskó s objednávkou oslovil Tomáša Szabóa a Miroslava Marčeka. Tí však od toho neskôr odstúpili. Objednávku preto Andruskó zadal Dušanovi Kracinovi, cez ktorého sa dostala k Darkovi Dragičovi. Ten na príprave skutku spolupracoval s odsúdeným členom sereďskej drogovej skupiny Iliom Weissom. Skutok však nebol dokonaný.
V roku 2018 Kočner oslovil Zsuzsovú tiež vo veci vraždy vtedajšieho prvého námestníka generálneho prokurátora Petra Šufliarskeho. Odmena za skutok mala byť 100-tisíc eur. Dôvodom bolo, že podľa Kočnera sa mu Šufliarsky „otočil chrbtom“ a nechcel s ním spolupracovať na jeho trestných kauzách. Alena Zsuzsová opätovne v tejto veci oslovila Andruskóa a ten Szabóa a Marčeka. Šufliarskeho mali zabiť nástražným výbušným systémom alebo zastreliť. Marčeka a Szabóa však v septembri 2018 zadržali vo veci vraždy Kuciaka.
Prípad sa rieši už tretíkrát
Vražda Kuciaka sa na súde prejednáva už v rámci tretieho procesu. Kočner bol v predchádzajúcich dvoch procesoch vo veci vraždy Kuciaka oslobodený, Zsuzsová bola v prvom procese oslobodená a v druhom uznaná za vinnú. Odvolací súd však v oboch prípadoch rozsudky zrušil.
Najvyšší súd (NS) SR naposledy na neverejnom zasadnutí v máji 2025 zrušil už druhý rozsudok ŠTS v tomto prípade a vec mu vrátil z dôvodu chýb v napadnutom rozsudku, a to pre nejasnosti skutkových zistení, nevykonania všetkých potrebných dôkazov na úplné zistenie skutkového stavu veci a z dôvodu, že Špecializovaný trestný súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Zároveň z dôvodu neuposlúchnutia záväzného pokynu najvyššieho súdu uvedeného v predchádzajúcom rozsudku vec prikázal na prejednanie a rozhodnutie inému senátu Špecializovaného trestného súdu. Z tohto dôvodu musí byť dokazovanie vo veci vykonané odznovu.
Pokiaľ ide o záležitosť prípravy vrážd, ktorú súd rieši už po druhýkrát, Zsuzsová a obžalovaný Dušan Kracina boli v predchádzajúcom procese uznaní za vinných a obžalovaný Darko Dragič, naopak, oslobodený. Aj táto časť rozsudku však bola odvolacím súdom zrušená. Kočner a Zsuzsová sú momentálne vo výkone trestu odňatia slobody pre odsúdenia v iných prípadoch, zatiaľ čo Kracina a bosniansky občan Dragič sú stíhaní na slobode.
—
2026.3.20 Belgický súd zamietol odvolanie rodiny v prípade smrti Jozefa Chovanca
Ministerstvo spravodlivosti a Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) berú na vedomie rozhodnutie belgického odvolacieho súdu v Monse o zamietnutí odvolania rodiny v súvislosti s úmrtím slovenského občana Jozefa Chovanca po incidente na belgickom letisku Charleroi. Deklarujú, že SR pokračuje v konaní na Európskom súde pre ľudské práva (ESĽP).
„Rozhodnutie súdu rešpektujeme, avšak považujeme za potrebné vyjadriť poľutovanie nad tým, že napriek neštandardne dlhému konaniu súd vo svojom rozhodovaní neprihliadol na argumenty a relevantné skutočnosti predložené prostredníctvom znaleckých posudkov, ktoré boli vyhotovené na základe žiadosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky,“ uviedol minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD).
Šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár (Smer) podotkol, že rodina Chovanca sa osem rokov nevie na belgických súdoch dovolať spravodlivosti.
„A napriek tomu, že Slovenská republika vždy rešpektuje nezávislosť súdov a ich rozhodnutia, nemôžeme sa tváriť, že je všetko v poriadku. Po zásahu na belgickom letisku zomrel občan Slovenskej republiky za doposiaľ plne nevysvetlených okolností bez vyvodenia trestnoprávnej zodpovednosti voči konkrétnych osobám alebo organizáciám, čo je pre nás absolútne neprijateľné,“ vyhlásil s tým, že SR bude pokračovať v konaní, ktoré súčasná vláda iniciovala po nástupe.
„Využijeme všetky možnosti, ktoré nám dáva európsky dohovor o ľudských právach a základných slobodách. Naďalej ostávame v kontakte s rodinou zosnulého, ktorej poskytujeme zo strany nášho veľvyslanectva v Bruseli všetku potrebnú súčinnosť,“ dodal Blanár.
Chovanec zomrel v nemocnici v Belgicku 27. februára 2018, tri dni po policajnom zásahu v cele na letisku Charleroi. Zadržali ho ešte pred odletom v lietadle smerujúcom na Slovensko za to, že sa údajne správal agresívne k posádke i voči privolaným policajtom.
V auguste 2020 unikli videozáznamy z policajnej cely, na ktorých vidieť, ako sa Chovanec sebapoškodzuje: búcha hlavou o dvere cely a krváca. Následne sa ho policajti pokúšajú spacifikovať. Muž má pritom tvár zakrytú dekou, policajti sa smejú a jedna policajtka dvíha ruku a hajluje.
Posudok belgických lekárov ukázal, že príčinou smrti Chovanca boli silné nárazy hlavou, ktoré mu spôsobili opuch mozgu. Lekári zároveň skonštatovali, že zastavenie činnosti srdca vyvolala až injekcia od zdravotníkov, ktorí sa ho snažili upokojiť.
Belgický súd vlani v septembri vyniesol rozsudok, podľa ktorého za smrť Chovanca nik nenesie trestnoprávnu zodpovednosť a išlo o poľutovaniahodný súbeh tragických okolností. Minister zahraničných vecí Blanár vtedy označil rozhodnutie za škandalózne a avizoval, že SR proti rozsudku podá sťažnosť na ESĽP v Štrasburgu.
Slovenská republika podala 27. februára medzištátny podnet na Európsky súd pre ľudské práva proti Belgickému kráľovstvu v súvislosti s úmrtím Chovanca na letisku Charleroi.
Justičná vojna ministra vnútra Matúša Šutaja Eśtoka (Hlas-SD) o očistu polície od nezákonných mocenských praktík z doby kajúcnikovej dnes pokračuje ďalšou bitkou v Bratislave. Krajský súd rozhodne, či budú vodcovia krvavej vyšetrovateľskej chobotnice z čias minulej vlády vyšetrovaní naďalej na slobode, alebo ako prostoreký Bombic vo vyšetrovacej väzbe.
Na základe 130-stranového uznesenia prokurátora Michala Žeňuchu bolo vznesené obvinenie voči bývalému vyšetrovateľovi Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Jánovi Čurillovi a jeho policajtom Pavlovi Ďurkovi, Robertovi Magulovi, Branislavovi Dunčkovi, Romanovi Stašovi, Jánovi Káľavskému pre trestné činy vydierania a zneužívania právomoci verejného činiteľa, ktoré mali páchať ako organizovaná skupina. Jej hlavou mal byť podľa obvinenia práve Ján Čurilla, ktorý zadával príkazy a pokyny smerujúce k získavaniu dôkazov v trestných konaniach vedených v kauzách Takáčovci, Boží mlyn a Očistec ostatným osobám. Usmerňovať mal priebeh aj trestných konaní, v ktorých ani nevystupoval ako vyšetrovateľ.
Nesprávny súd?
Pred týždňom boli políciou hromadne zadržaní spolu s prokurátorom generálnej prokuratúry Michalom Šúrekom, pre Čurillu a Ďurka bolo požadované ďalšie vyšetrovanie vo väzbe. Žalobca žiadal najprísnejšiu – kolúznu väzbu na tri mesiace. Obával sa totiž, že na slobode by mohli mariť vyšetrovanie alebo ovplyvňovať svedkov či spoluobvinených. Argumentoval mocenským postavením obvinených vo vzťahu k vypočúvaným kajúcnikom, ako aj využívania šifrovaných aplikácií, cez ktoré by sa podľa prokurátora mohli dohovárať.
Sudca bratislavského mestského súdu Tomáš Hajduk ich však prepustil prepustil zo zadržania, lebo podľa neho prokurátor podal väzobný návrh na nesprávny súd. V prípade to mal byť súd príslušný prokurátorovi, ktorý podal obvinenie, teda okresný súd v Trnave. Médiá z technického rozhodnutia o prepustení celej skupiny urobili meritórne o veci a prezentovali ho ako dôkaz neviny čurillovcov. Prokurátor podal odvolanie a tak bratislavský krajský súd dnes rozhodne, či budú Ján Čurilla a Pavol Ďurka v kauze Kajúcnik naďalej stíhaní len na slobode alebo naopak vo vyšetrovacej väzbe.
Sudca Hajduk zároveň konštatoval, že má pochybnosti nielen o dôvodnosti väzby, tak aj samotného obvinenia.
x1200
Čurilla a Ďurka zostávajú na slobode: Súd spochybnil opodstatnenosť obvinenia
Mestský súd Bratislava I. nedávno rozhodol, že policajti Ján Čurilla a Pavol Ďurka zostávajú na slobode. Sudca Tomáš Hajduk zamietol návrh trnavského prokurátora Michala Žeňucha, ktorý požadoval kolúznu väzbu pre oboch obvinených. Sudca odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že návrh bol podaný na nesprávny súd, pričom správnym súdom by mal byť Okresný súd v Trnave.
Podľa informácií hovorkyne súdu Pavla Adamčiaka sa súd nemohol zaoberať väzobným opatrením, keďže žiadosť bola nepresná a nesúhlasila s procesnými predpismi. Súd tiež spochybnil opodstatnenosť vzneseného obvinenia a dôvodov väzby.
Hoci rozhodnutie súdu môže byť ešte zmenené krajským súdom, ktorý má na posúdenie sťažnosť prokurátora dozrieť 16. marca, situácia pre Čurillu a Ďurku pôsobí pozitívne, pretože sa po troch dňoch zadržania dostali na slobodu. Po prepustení ich pred súdom čakali rodiny a blízki, ktorí ich vitálne privítali.
Právny zástupca hodnotí rozhodnutie ako potvrdenie správnosti argumentácie
Právny zástupca policajtov, advokát Ján Dulovič, označil rozhodnutie súdu za „výsledok práce a vysvedčenie tímu Veritas”. Uviedol, že návrh na väzbu bol predložený na nesprávny súd, čo podľa neho vystihuje celú situáciu. Sudca na pojednávaní posúdil aj samotné dôvody obvinenia a vyhodnotil ich ako neopodstatnené.
Dulovič tiež pripomenul, že súd vyjadril názor, že väčšina právnych kvalifikácií bola už overená a potvrdená inými súdmi. V súčasnosti je spis v tejto kauze rozsiahly, má 80 zväzkov a 23-tisíc strán, no prokuratúra zatiaľ nedokázala svoje tvrdenia o obvineniach preukázať.
Motív a obvinenia: Nejasnosti v kauze Čurilla
Čurilla a Ďurka sú obvinení zo zneužívania právomoci verejného činiteľa a vydierania. Prokuratúra tvrdí, že sa od roku 2019 podieľali na organizovanej skupine, ktorá nátlaky donútila svedkov spolupracovať a poskytovať výpovede, ktoré boli v súlade s požiadavkami vyšetrovateľov. Motív tohto konania však ostáva nejasný, ako uvádza uznesenie o obvinení.
Prokurátor Michal Šúrek, ktorý vykonával dozor v tejto kauze, obvinenie nazval nehodnoverným a vyjadril presvedčenie, že zneužívanie právomoci sa voči nim vykonalo účelovo. Navyše, po prepustení bol Šúrek opäť naspäť v práci na generálnej prokuratúre a naznačil, že prípady, kde by podobné obvinenia zostali bez ďalších trestnoprávnych následkov, sú premlčané. Argumentácia pre potrebu väzby bola aj v podaní prokurátora Žeňucha založená na predpoklade možnej koordinácie výpovedí a ovplyvňovania svedkov.
Čurilla s Ďurkom sa zatiaľ na verejnosti nevyjadrujú, avšak obaja sa po prepustení objímali so svojimi blízkymi a boli vítaní s potešením.
Očakávania a ďalší vývoj
Vzhľadom na to, že prokurátor podal sťažnosť proti rozhodnutiu, celá situácia môže nabrať nový spád. Krajský súd v Bratislave bude musieť posúdiť celú záležitosť znovu a rozhodnúť o osude dvoch policajtov. S ohľadom na premýšľanie verejnosti nad transparentnosťou procesov v trestnom práve, mnohí už teraz pozorne sledujú, ako sa tieto obvinenia vyvinú v nadchádzajúcich dňoch.
2026.2.23 Piťo si chce odpykať trest v miernejšom režime, súd však dnes nemohol rozhodnúť
Odsúdený Juraj Ondrejčák, známy aj ako Piťo, by chcel zvyšok trestu odňatia slobody vykonávať v miernejšom režime. O jeho žiadosti na preradenie zo stredného stupňa stráženia vo väznici do najmiernejšieho však dnes Mestský súd Bratislava I nemohol rozhodnúť.
Prokuratúra totiž na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu SR namietala vecnú príslušnosť mestského súdu s tým, že o žiadosti by mal rozhodovať Špecializovaný trestný súd. Predseda senátu mestského súdu sa s týmto stotožnil, nemohol však rozhodnúť o postúpení veci, keďže mu dnes chýbal jeden člen senátu. Súd by preto o postúpení veci na ŠTS mal rozhodnúť vo štvrtok 26. februára.
„Prokuratúra vzniesla námietku vecnej nepríslušnosti Mestského súdu Bratislava I s tým, že o takomto návrhu má rozhodovať ŠTS,“ povedal pre médiá prokurátor Štefan Sedlák s tým, že tento postoj vyplýva zo zbierky stanovísk najvyššieho súdu. Podľa obhajcu Ondrejčáka Ivana Mojžiša má jeho klient splnené formálne predpoklady na preradenie do voľnejšieho režimu, čo podľa neho preukážu aj pred ŠTS. Zároveň pripomenul, že od júla tohto roku prejde kompetencia preraďovať odsúdených v rámci rôznych režimov na riaditeľov väzníc. „To znamená, že súd už nebude angažovaný,“ doplnil Mojžiš.
Špecializovaný trestný súd naposledy v septembri 2025 šéfovi zločineckej skupiny piťovci Jurajovi Ondrejčákovi navýšil trest odňatia slobody zo 14 rokov a šesť mesiacov na 21 rokov a štyri mesiace. Súd predmetný trest uložil za skutky, v súvislosti s ktorými Piťo uzatvoril dohodu o vine a treste. Tú súd schválil pôvodne ešte v roku 2021, pričom obžalovanému, ktorý sa priznal aj k vraždám, uložil trest 23 rokov väzenia. Ondrejčák však neskôr uspel s návrhom na obnovu konania. Na novom treste sa na verejnom zasadnutí dohodol prokurátor s obhajcom a samotným Ondrejčákom. Trest si Piťo odpykáva v zariadení so stredným stupňom stráženia. Súd mu takisto uložil ochranný dohľad na dobu troch rokov. Keďže išlo v tomto prípade o dodatok k dohode o vine a treste, rozhodnutie bolo právoplatné.
Ešte pretým v máji minulého roku dostal Piťo po obnove konania v inej trestnej veci trest 14 a pol roka väzenia namiesto pôvodných 16 rokov. Predsedníčka senátu Ružena Sabová vtedy v odôvodnení rozsudku pripomenula, že trestná sadzba za skutok založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny je 10 až 15 rokov väzenia. Ako zdôraznila, Ondrejčák, ktorý bol uznaný za vinného aj za nedovolené ozbrojovanie, stál na najvyššej, teda rozhodovacej a riadiacej úrovni skupiny, ktorá pôsobila v rokoch 2005 až 2011. Skupina sa zameriavala hlavne na vyberanie výpalného a predaj drog. „Jednalo sa o konanie mimoriadne nebezpečné, závažné, násilné,“ povedala vtedy Sabová. Poukázala pritom na to, že v ďalšom konaní je Ondrejčák stíhaný aj za vraždy. Oproti pôvodnému rozsudku neuložil súd Piťovi trest prepadnutia majetku. Na jeho uloženie podľa Sabovej neboli splnené podmienky, keďže Ondrejčák nebol odsúdený za majetkovú ani hospodársku trestnú činnosť a on osobne nebol uznaný za vinného ani z predaja drog. Rozhodnutie ŠTS potvrdil koncom augusta 2025 aj Najvyšší súd SR.
Ondrejčáka pôvodne odsúdili v roku 2014 za šéfovanie zločineckej skupine a ďalšie skutky na 16 rokov väzenia. Neskôr uzavrel dohodu o vine a treste vo veci vraždy údajného zakladateľa skupiny takáčovcov Jána Takáča z roku 2003, vraždy Ľuboslava Velka, zosnovanie vraždy Fadila Pasjaču z roku 2000, a tiež pokusu o vraždu Tibora Füleho z roku 2004. Súd mu tak v roku 2021 navýšil trest na 23 rokov väzenia, avšak aj tu uspel s obnovou konania.
Rozsudok nad 18 obžalovanými v procese so skupinou známou ako „piťovci“ vyhlásil ŠTS v Pezinku v máji 2014. Štrnástich uznal súd za vinných z rôznych skutkov, ako napríklad založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny, vydieranie, hrubý nátlak, výtržníctvo, výber výpalného či ničenie majetku. Samotnému šéfovi skupiny Jurajovi Ondrejčákovi vymeral vtedy súd trest 18 rokov väzenia. Najvyšší súd SR mu v novembri 2014 trest znížil na 16 rokov. Neskôr sa mu trest v rámci dohody o vine a treste za ďalšie skutky navýšil na 23 rokov väzenia. Povolením obnovy konania bol však zrušený.
2026.1.26 Súd opäť otvoril proces v kauze vraždy novinára Kuciaka a pripustil Threemu ako dôkaz – VIDEO
Na súde v poradí po druhý raz odznela obžaloba v kauze prípravy vrážd Maroša Žilinku, Daniela Lipšica a Petra Šufliarskeho.
Špecializovaný trestný súd v Pezinku pripustil komunikáciu z aplikácie Threema ako dôkaz v procese týkajúcom sa vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a prípravy vrážd Maroša Žilinku, Daniela Lipšica a Petra Šufliarskeho. Oznámil to v pondelok predseda senátu Miroslav Mazúch.
Threema ako dôkaz
O vyjadrenie súdu, či Threemu pripustí ako dôkaz žiadal súd Marek Para, obhajca obžalovaného Mariana Kočnera. Ten v pondelok povedal, že komunikácia je nezákonný dôkaz, ak keď je v podstate v prospech jeho klienta. Mazúch však pripomenul, že aj najvyšší súd Threemu akceptoval a prikázal ŠTS je vykonať na hlavnom pojednávaní.
Ako Para v tejto súvislosti uviedol pre médiá, ŠTS ohľadom Threemy skonštatoval len to, že je viazaný názorom najvyššieho súdu. On však trvá na tom, že ide o nezákonný dôkaz. „Budeme pokračovať, predložíme prejudiciálne otázky,“ zdôraznil s tým, že komunikáciu ako dôkaz napádala obhajoba od roku 2019. „My sme stále konzistentní v tých argumentoch,“ doplnil.
Prokurátor Peter Kysel vo svojom vyjadrení pripomenul, že komunikácia bola ako dôkaz navrhovaná ešte pri podávaní obžaloby. „Uvidíme ako sa súd vysporiada s hodnotením dôkazov ako takých,“ doplnil.
Kuciak mal byť najskôr unesený
V kauze úkladnej vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej v pondelok na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku odznela obžaloba už po tretí raz.
Podľa obžaloby si podnikateľ Marián Kočner na prelome rokov 2017 až 2018 objednal u Aleny Zsuzsovej vraždu novinára, ktorý vo svojich novinárskych textoch poukazoval na jeho rôznorodú ekonomickú trestnú činnosť. Podľa zadania mal byť Kuciak najskôr unesený a neskôr zavraždený.
Zsuzsová sa so zadaním obrátila na v súčasnosti už právoplatne odsúdeného Zoltána Andruskóa, ktorému za vykonanie sľúbila odpustenie dlhu vo výške 20-tisíc eur plus finančnú čiastku 50-tisíc eur. Zároveň mu odovzdala údaje o Kuciakovi, ktoré Marian Kočner získal z jeho sledovania, a tiež jeho podobizeň. Andruskó sa so zadaním obrátil na dvojicu Tomáš Szabó a Miroslav Marček, ktorá je momentálne už tiež právoplatne odsúdená.
Marček a Szabó následne niekoľkokrát vykonali obhliadku domu vo Veľkej Mači pri Galante, kde Kuciak so svojou snúbenicou Martinou Kušnírovou bývali. Vo večerných hodinách 21. februára 2018 Marček vnikol do domu a pištoľou s tlmičom Kuciaka zasiahol dvakrát do hrudníka. Následne jednou strelou do hlavy usmrtil aj Martinu Kušnírovú.
Kauza prípravy vrážd Žilinku, Lipšica a Šufliarskeho
Na súde v pondelok zároveň v poradí po druhý raz odznela obžaloba v kauze prípravy vrážd Maroša Žilinku, Daniela Lipšica a Petra Šufliarskeho. Podľa tejto obžaloby zadal v roku 2017 Marian Kočner Alene Zsuzsovej objednávku vraždy vtedajšieho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Maroša Žilinku a v tom čase advokáta Daniela Lipšica.
Dôvodom bolo angažovanie sa dvojice v kauze Technopol. Zsuzsová s požiadavkou oslovila Zoltána Andruskóa. Odmena za vraždu Žilinku mala byť 70-tisíc eur a za vraždu Lipšica 200-tisíc eur. Andruskó s objednávkou oslovil Tomáša Szabóa a Miroslava Marčeka. Tí však od toho neskôr odstúpili.
Objednávku preto Andruskó zadal Dušanovi Kracinovi, cez ktorého sa dostala k Darkovi Dragičovi. Ten na príprave skutku spolupracoval s odsúdeným členom sereďskej drogovej skupiny Iliom Weissom. Skutok však nebol dokonaný.
V roku 2018 Kočner oslovil Zsuzsovú tiež vo veci vraždy vtedajšieho prvého námestníka generálneho prokurátora Petra Šufliarskeho. Odmena za skutok mala byť 100-tisíc eur. Dôvodom bolo, že podľa Kočnera sa mu Šufliarsky „otočil chrbtom“ a nechcel s ním spolupracovať na jeho trestných kauzách.
Alena Zsuzsová opätovne v tejto veci oslovila Andruskóa a ten Szabóa a Marčeka. Šufliarskeho mali zabiť nástražným výbušným systémom alebo zastreliť. Marčeka a Szabóa však v septembri 2018 zadržali vo veci vraždy Kuciaka.
Na pondelkové pojednávanie sa dostavili všetci štyria obžalovaní. Kočnera a Zsuzsovú predviedla eskorta z výkonu trestov, ktoré si odpykávajú v iných trestných veciach. Kracina a Dragič, ktorý je občanom Bosny a Hercegoviny, sú stíhaní na slobode.
Kočner bol v predchádzajúcich dvoch procesoch vo veci vraždy Kuciaka oslobodený, Zsuzsová zase prvýkrát oslobodená a následne uznaná za vinnú. Odvolací súd však v oboch prípadoch rozsudky zrušil. Kočner, Zsuzsová, Kracina aj Dragič trvajú na svojej nevine.
Investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenicu Martinu Kušnírovú zastrelili 21. februára 2018 v ich dome v obci Veľká Mača v okrese Galanta. Verejnosť sa o skutku dozvedela 26. februára.
Špecializovaný trestný súd v tomto prípade už dvakrát, v roku 2020 aj v roku 2023 oslobodil spod obžaloby podnikateľa Mariana Kočnera. Spoluobžalovanú Alenu Zsuzsovú prvýkrát vo veci oslobodili a následne uznali za vinnú. Obe rozhodnutia však zrušil odvolací Najvyšší súd SR. V súčasnosti tak ŠTS vec prejednáva po tretí krát pred novým senátom.
V súvislosti s vraždou novinára a jeho partnerky boli právoplatne odsúdený Zoltán Andruskó, ktorému v rámci dohody o vine a treste súd uložil trest 15 rokov väzenia. Vykonávatelia skutku Miroslav Marček a Tomáš Szabó dostali právoplatne obaja tresty v dĺžke 25 rokov väzenia.
Proces sa zároveň týka ja prípravy vrážd súčasného generálneho prokurátora Maroša Žilinku, Daniela Lipšica a Petra Šufliarskeho. Súd túto obžalobu prejednáva už po druhý krát. V tomto prípade sú okrem Kočnera a Zsuzsovej obžalovaní aj Dušan Kracina a bosniansky občan Darko Dragič. Všetci obžalovaní trvajú na svojej nevine.
Najvyšší súd (NS) SR naposledy na neverejnom zasadnutí v máji 2025 zrušil už druhý rozsudok ŠTS v tomto prípade a vec mu vrátil z dôvodu chýb v napadnutom rozsudku, a to pre nejasnosti skutkových zistení, nevykonania všetkých potrebných dôkazov na úplné zistenie skutkového stavu veci a z dôvodu, že Špecializovaný trestný súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.
Zároveň z dôvodu neuposlúchnutia záväzného pokynu najvyššieho súdu uvedeného v predchádzajúcom rozsudku vec prikázal na prejednanie a rozhodnutie inému senátu Špecializovaného trestného súdu. Z tohto dôvodu musí byť dokazovanie vo veci vykonané odznovu.
2025.11.4 Vražda, ktorá zmenila Slovensko. Pred 20 rokmi prišiel o život študent Daniel Tupý
Daniela Tupého zavraždili 4. novembra 2005.
V utorok 4. novembra uplynie 20 rokov od vraždy študenta Daniela Tupého. Ide o dodnes neuzavretý prípad, ktorý sa spája s prejavmi neonacizmu, pričom polícia pracovala aj s verziou, že páchateľmi vraždy mohli byť muži z podsvetia. Pôvodne bolo obžalovaných päť osôb, ktoré v júni 2009 Okresný súd Bratislava I oslobodil. Od roku 2023 je z vraždy Tupého obžalovaný Adam Puškár.
Daniela Tupého, 21-ročného študenta Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorý pochádzal zo Žiliny, zavraždili 4. novembra 2005. Vo večerných hodinách sa nachádzal aj s ďalšími študentmi na bratislavskom Tyršovom nábreží pri petržalskom brehu Dunaja. Na neho a ďalších študentov zaútočila skupina mužov vyzbrojených nožmi a boxermi. Tupý utrpel osem bodných rán, na následky ktorých zomrel.
Ďalších šesť ľudí bolo zranených, jeden vážne.
Verejné pobúrenie
Zločin vyvolal množstvo reakcií odsudzujúcich násilie a prejavy neonacizmu. Odmenu vo výške 400.000 slovenských korún ponúkli päť dní po tragickej udalosti rodičia zavraždeného a viaceré médiá tomu, kto pomôže polícii nájsť vraha. Sumou 100.000 korún neskôr prispel aj vtedajší predseda Bratislavského samosprávneho kraja Ľubo Roman.
Na Hodžovom námestí v Bratislave sa 9. novembra konalo zhromaždenie, ktoré si pripomenulo smrť Tupého a odmietlo neonacizmus.
Na boj proti rasizmu a extrémizmu bola na Ministerstve vnútra SR 10. novembra zriadená centrálna Komisia pre koordináciu postupu proti extrémizmu.
Pod heslom Zastavme neonacistov! sa 12. novembra konal na mieste vraždy koncert, ktorého organizátorom bol Michal Kaščák.
Pohreb študenta bol 10. novembra v Žiline a prítomným sa prihovoril Tupého pedagóg, ale aj básnik a textár Daniel Hevier.
Neonacisti
Do februára 2006 polícia vypočula desiatky osôb, zaistila viacero zbraní a uskutočnila množstvo bezpečnostných akcií vo vybraných pohostinských zariadeniach, v ktorých sa stretávajú záujmové osoby polície. Išlo prevažne o miesta stretávania sa subkultúrnej mládeže, polícia totiž pracovala s verziou, že skutok spáchali neonacisti.
Na verejnosť však prenikla aj informácia, že vraždu mali spáchať muži z podsvetia, ktorí si nacvičovali útok zblízka na náhodne vybraných osobách.
Otec Daniela Tupého 30. októbra 2006 uviedol, že vyšetrovanie vraždy jeho syna smeruje k neonacistom. Jeho hypotézu potvrdil 4. novembra 2006, po roku od vraždy, aj vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD). Ten uviedol, že v prípade vraždy Tupého sa podarilo vylúčiť všetky medializované verzie, podľa ktorých majú útok na svedomí muži z podsvetia.
Polícia začala pracovať na verzii, že na študenta a jeho priateľov zaútočila skupina neonacistov. O rok neskôr, 23. októbra 2007, vznikol špeciálny policajný tím pre vyšetrenie zločinu.
Kaliňák 27. februára 2008 informoval, že polícia obvinila jednu osobu z vraždy a štyri osoby z ublíženia na zdraví. Minister ďalej potvrdil, že svojím vzhľadom osoby pripomínajú príslušnosť k extrémistickým hnutiam. Z vraždy obžalovali Richarda H., ktorému hrozil trest vo výške desať až 15 rokov.
Okresný súd Bratislava I napokon oslobodil 16. júna 2009 obžalovaných v kauze vraždy Tupého. Za vinného z vraždy neuznal Richarda H. a z ublíženia na zdraví v štádiu pokusu a výtržníctva ani Dávida V., Jána S., Michala B. a Róberta J.
V novembri 2010 bol rozpustený aj vyšetrovací tím, ktorý na prípade pracoval od septembra 2007.
Trestné stíhanie v prípade neobjasnenej vraždy Tupého prerušili 24. augusta 2012.
Po takmer 11 rokoch, 21. marca 2023, Národná kriminálna agentúra (NAKA) v prípade vraždy Tupého v rámci akcie Karma zadržala desať osôb, z ktorých osem neskôr prepustila.
Z vraždy NAKA 23. marca obvinila advokáta Adama Puškára, ktorého do väzby vzali o tri dni neskôr, pričom 21. septembra podala na neho prokuratúra obžalobu. Súdny proces sa začal 15. novembra 2023.
Od 10. januára 2024 je stíhaný na slobode. Súd ho totiž prepustil na slobodu na kauciu 50.000 eur, pričom dostal elektronický náramok. Ďalšie pojednávanie je naplánované na 23. januára 2026.
Otec zavraždeného študenta odhalil 23. februára 2006 pred budovou Univerzity Komenského v Bratislave pamätnú tabuľu pripomínajúcu zabitie jeho syna. Univerzita Komenského spolu s rodinou a priateľmi študenta Tupého vydala 30. októbra 2006 knihu básní a myšlienok z jeho pozostalosti pod názvom Ticho po anjelovi.
Vraždu Tupého a ďalšie obete extrémizmu pripomína od 17. novembra 2006 aj pamätník na Tyršovom nábreží. Prípadom sa inšpiroval režisér Teodor Kuhn, ktorý v roku 2019 nakrútil film s názvom Ostrým nožom.
2025.10.21 Súd rozhodol o atentátnikovi Cintulovi: Za teroristický čin dostal trest 21 rokov
Súd rozhodol o atentátnikovi Cintulovi: Za teroristický čin dostal trest 21 rokov
Verdikt zatiaľ nie je právoplatný.
BANSKÁ BYSTRICA. Atentátnika Juraja Cintulu (72), ktorý vlani 15. mája v Handlovej strieľal na premiéra, uznal Špecializovaný trestný súd za vinného z teroristického útoku.
Uložil mu trest 21 rokov väzenia. Verdikt zatiaľ nie je právoplatný, odvolať sa môže Cintula aj prokuratúra.
V prípade podania odvolania bude proces pokračovať na Najvyššom súde. Cintula zatiaľ zostáva vo vyšetrovacej väzbe. Vo veci rozhodoval senát zložený z predsedu Igora Králika a členov Rastislava Stieranku a Beaty Medveďovej.
Proces s Cintulom sa v pobočke Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici začal 8. júla. Trval osem pojednávacích dní a sprevádzali ho prísne bezpečnostné opatrenia.
Dôchodca Cintula z Levíc zaútočil na premiéra Roberta Fica zo Smeru v deň rokovania vlády v Handlovej. Na námestí sa zamiešal medzi Ficových priaznivcov, ktorí prišli premiéra pozdraviť. Keď sa Fico s ochrankou priblížil ku kovovej zátarase, ktorá oddeľovala verejnosť, Cintula vytiahol z ľadvinky pištoľ a začal strieľať. Kým ho ochranka spacifikovala, padlo až päť výstrelov.
Premiéra previezli vrtuľníkom do Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici, kde sa podrobil niekoľkým operáciám. Cintulu policajti zadržali.
Na verejnosť ešte v deň atentátu z polície unikla krátka videonahrávka, na ktorej strelec po zadržaní hovorí, že nesúhlasí s krokmi súčasnej vlády. Zverejnený bol aj jeho občiansky preukaz. Zároveň z nemocnice niekto vyniesol správu so základným opisom zranení predsedu vlády.
Zranenia premiéra
Keďže nemocnica v nasledujúcich dňoch bližšie informácie o Ficovom stave neposkytovala, šírili sa rôzne dohady, ako na tom predseda Smeru je. Objavila sa aj konšpiračná teória, že atentát bol nafingovaný.
Oficiálna správa o zraneniach premiéra prvý raz odznela až na súde 8. júla. Znalec Norbert Moravanský do nej napísal, že Fico počas streľby utrpel viacero zranení.
Najvážnejšie mu spôsobil prvý alebo druhý výstrel, ktorý zasiahol brušnú dutinu. Projektil pokračoval do oblasti ľavého bedra, prešiel ľavou stehnovou kosťou a uviazol v sedacej časti. Došlo k pomliaždeniu esovitej slučky hrubého čreva a mäkkých tkanív okolo močového mechúra.
Ďalší výstrel premiérovi spôsobil poškodenie kože a podkožia v oblasti brucha. Zároveň došlo k priestrelu kože a podkožia ľavého predlaktia, bez zasiahnutia kosti.
Fico mal zranený palec na pravej nohe. Správa uvádzala aj povrchovú ranu na čele.
Sako v Kaliňákových rukách
Čiastočné informácie o Ficovom stave po streľbe prenikali na verejnosť cez jeho ľudí. Jeho advokát David Lindtner vystupoval na tlačovej besede pred výročím atentátu, kde na monitore ukazovali aj Ficove jazvy. Premiér sa neskôr sám vyjadril, že jedným z dôsledkov zranení, ktoré utrpel, sú problémy so zažívaním.
Minister obrany Robert Kaliňák zo Smeru zverejnil v polovici apríla tohto roka fotografie Ficovho zakrvaveného saka a košele. Opísal, ako veci sám zobral ešte z nemocnice v Handlovej, kam Fica priviezli tesne po atentáte.
Kaliňák odevy odviezol na políciu, hoci štandardne mali dôkazy zabezpečovať sami policajti. Na súde kusy Ficovho oblečenia ukazovali 2. októbra. Zároveň vtedy vyšlo najavo, že zakrvavené sako sa nezachovalo.
Prokurátorka Katarína Habčáková vysvetľovala, že „bolo spotrebované“ počas znaleckého skúmania pri vyšetrovaní. Na saku robili chemickú expertízu stôp krvi.
Experti na balistiku zase skúmali priestrely na látke. Pri testoch na sako niekoľkokrát vystrelili za podobných podmienok ako pri atentáte.
Mýty o prepojeniach
Generálny prokurátor Maroš Žilinka na vyšetrovanie od začiatku uvalil prísne informačné embargo.
Cintulu najskôr polícia obvinila z úkladnej vraždy. Začiatkom júla minulého roka prípad prekvalifikovala na obzvlášť závažný zločin teroristického útoku. Kým za pokus o úkladnú vraždu by hrozilo Cintulovi väzenie 25 rokov alebo doživotie, za teroristický útok je možný len doživotný trest.
Embargo na informácie využil Fico na to, aby prepájal atentát s opozíciou. Začiatkom októbra minulého roka v RTVS vyhlásil, že strelec bol aktivista s “plnými kontaktmi” na opozičné strany.
“Dokonca ešte ďalej ako na opozičné strany, siska na tom pracuje,” tvrdil Fico. “Nechcem dopredu nič hovoriť, ale vyzerá to na strašné veci, strašné veci.”
Nič také však vyšetrovanie nepotvrdilo. Na súde neodznel jediný dôkaz, že by bol Cintula v kontakte s niekým z opozície, alebo že by mal komplicov.
Nevypovedal Fico, ani Cintula
Fico sa na súdnom pojednávaní nezúčastnil ani raz. Po celý čas ho zastupoval advokát Lindtner. Výpoveď premiéra púšťali len z videozáznamu, ktorý urobila polícia, keď ho vypočúvala počas vyšetrovania. Na súde odznela 9. júla.
Opísal, ako po rokovaní v Handlovej na námestí zaznamenal skupinu ľudí. Všimol si staršiu pani, ktorá mávala.
“Došiel som k tej pani a potom som počul tie zvuky, ktoré som neidentifikoval ako streľbu zo zbrane. Súčasne som pocítil prudký úder do oblasti brucha. Zvrtol som sa smerom k zemi. Tých zvukov bolo štyri alebo päť, pokiaľ si pamätám,“ povedal vyšetrovateľke.
Cintula na súde vypovedať odmietol. Všetko si nechal na záverečnú reč, ktorú predniesol 8. októbra. Trvala takmer dve hodiny. Cintula v nej využíval veľa umeleckých obrazov.
Jasne sa však nevyjadril, či bolo jeho zámerom premiéra usmrtiť, ani čo konkrétne chcel streľbou dosiahnuť. Najviac výpovedná bola jedna veta: „Celý život som zápasil s tým, že ma nikto nepočúval.“
S pomocou agenta
Motivácie atentátnika polícia zisťovala viacerými spôsobmi. Analyzovala jeho komunikáciu na sociálnych sieťach. Odpočúvala jeho telefonáty z väzby s manželkou, kontrolovala listy, ktoré jej písal.
Na súde sa tiež ukázalo, že počas pobytu vo väzenskej nemocnici v Trenčíne k Cintulovi nasadili agenta, ktorý mal z neho vytiahnuť informácie.
O čom Cintula s agentom hovoril, sa verejnosť v súdnej sieni nedozvedela. Prokuratúra požiadala, aby sa záznamy rozhovorov prehrávali s vylúčením verejnosti. Odôvodnila to tak, že hlas agenta by mohol odhaliť jeho totožnosť. Nahrávky súd púšťal 19. septembra.
V telefonických rozhovoroch s manželkou sa Cintula opakovane vracal k svojmu činu. Jeho vyjadrenia však boli nejednoznačné a počas vyšetrovania sa menili. Vyplývalo z nich, že Cintula bol veľkým kritikom krokov Ficovej vlády.
Hovory s manželkou
V telefonáte zo 6. júla 2024 napríklad manželke odpovedal na otázku, prečo to urobil. „Lebo to bolo treba.“ Poukázal na Ficovu agresívnu rétoriku proti Bruselu a Ukrajine.
„On je líška mazaná, taká podšívka, že len ha, chudobu učičíka, opije rožkom ľudí a ľudia mu uveria,“ hovoril. „Keď nevyhráte voľby, tak tu zhnijem v base, treba iný režim,“ dodal.
V telefonáte z konca septembra zas Cintula hovoril, že necíti k nikomu žiadnu nevraživosť.
Prečo na Fica strieľal? „Lebo likvidoval odborníkov v kultúre.“ Nemusel si strieľať, hovorila manželka. „Jasné, tak sa veci neriešia, ale keď už toho bolo veľa…“ reagoval.
Vyjadrenia Cintulu vo vzťahu k atentátu sa zásadnejšie nevyvíjali do začiatku tohto roka. Dňa 3. januára Cintula manželke hovoril, že ide chváliť vládu, „nech to polícia zaznamená“.
Začal tým, že „Fico je hajzel, to je jasné“. Ale minister dopravy Jozef Ráž (Smer) je podľa Cintulu fajn. Pochválil aj ministra práce Erika Tomáša, ministra školstva Tomáša Druckera, ministerku hospodárstva Denisu Sakovú (všetci Hlas). Potom aj Tomáša Tarabu a bývalého ministra športu Dušana Keketiho (obaja SNS).
„Máme šesť tromfov vo vláde, fantázia.“
Ako svedčili ochrankári
V úvodnej časti procesu na súde vypovedali členovia ochranky, ktorí na mieste zasahovali. Aj keď viacerí odborníci spätne hodnotili zásah ako chaotický, oficiálne vyšetrovanie žiadne závažnejšie zlyhania nezistilo. Šéf Úradu na ochranu ústavných činiteľov Pavol Krejčí zostal vo funkcii.
Na súde sa ukázalo aj to, že ochrankár, ktorý zakladal Cintulovi putá, nasadil jedno v zmätku najskôr na ruku kolegu.
Samotné výpovede ochrankárov však prípad nikam zásadnejšie neposunuli. Na otázky odpovedali stroho a jednotne, ako keby boli dohovorení. “Na policajta máte dosť slabú pamäť,” poznamenal predseda senátu Králik pri jednom z nich.
Chaos, ktorý na mieste nastal po začatí streľby, zachytili viaceré kamery. Záznamy z nich sa tiež prehrávali na súde. Odznelo aj niekoľko ďalších informácií, ktoré neboli významné z hľadiska vyšetrovania, dokresľovali však celkový obraz.
Cintula počas vyšetrovania vypovedal, ako cestou do Handlovej zobral stopárku. Počas jazdy zistil, že to bola kamarátka jeho kamaráta. Odviezol ju domov, pozvala ho na kávu. Potom išiel na námestie.
Ešte pred Handlovou bol Cintula na výjazdovom rokovaní vlády v Dolnej Krupej. Prišiel tam deň vopred. Pracovníčka miestneho penziónu vypovedala, ako sa u nich ubytoval. Nemal so sebou žiadne veci. Dal si pivo a fernet. Potom sa išiel poprechádzať po dedine.
Ráno si dal kávu a odhlásil sa. Žene povedal, že sa ide stretnúť s premiérom Ficom a má pre neho knihu. Svoju knihu nazvanú Posolstvo obete mal pri sebe Cintula aj v Handlovej. Bolo v nej venovanie pre premiéra.
Záverečné návrhy
Prokurátorka Habčáková v záverečnej reči navrhla súdu, aby uznal Cintulu za vinného z teroristického útoku a uložil mu primeraný trest.
Opakovane zdôraznila, že Cintula konal voči Ficovi ako predsedovi vlády s cieľom zmeniť politiku exekutívy. Motív terorizmu bol podľa nej dostatočne preukázaný.
Upozornila, že pri použití mimoriadnych zmierňovacích ustanovení môže súd namiesto doživotia znížiť spodnú hranicu trestu na dvadsať rokov.
V zhode s prokurátorkou vystúpil so záverečnou rečou Ficov právny zástupca Lindtner. Cintulov obhajca Namir Alyasry navrhoval súdu prekvalifikovať skutok ako útok na verejného činiteľa so sadzbou sedem až dvanásť rokov.
—
Atentát na Fica: Cintulu odsúdili na 21 rokov. Je to nespravodlivé, všetkých pozývam na námestia, kričal
Proces s obžalovaným Jurajom Cintulom trval osem pojednávacích dní, vrátane dnešného.
Prípad sprevádzal veľký záujem zo strany médií i verejnosti, výsluchy svedkov, záverečné reči procesných strán i emotívne slová útočníka.
V utorok zaznel verdikt sudcu Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici.
Viac ekonomického a politického spravodajstva nájdete na HNonline.sk.
Pre obzvlášť závažný zločin teroristického útoku spáchaný na chránenej osobe mu hrozil doživotný trest. Atentát na Roberta Fica spáchal 15. mája minulého roka počas výjazdového rokovania vlády v Handlovej. Slovensko vtedy šokoval útok na tretieho najvyššieho ústavného činiteľa.
Premiér sa stal doslova terčom pre človeka, o ktorom psychiatri povedali, že má sklony k agresívnemu správaniu a histriónsku poruchu, no svoj čin dokázal racionálne chápať. Ak niečo v tomto prípade prekvapilo, tak to, že strelcom bol v tom čase 71-ročný dôchodca, ktorý sám o sebe vyhlasoval, že je básnik a nemá rád násilie.
Na súde neskôr zazneli aj jeho vyhrážky, že „Fica zastaví len guľka“. Zasiahol ho štyrmi strelami z piatich, dve spôsobili ľahké, jedna stredne ťažké a jedna najťažšie zranenie.
Senát Igora Králika rozhodol v prípade obžalovaného Juraja Cintulu jednomyseľne o jeho vine a odsúdil ho na 21 rokov. Okrem predsedu Králika bola členkou sudkyňa Beata Medveďová a sudca Rastislav Stieranka.
Verdikt zatiaľ nie je právoplatný. Prokurátorka sa vzdala práva odvolania, obhajoba si ešte nechala na odvolanie čas. Prípad tak zrejme pôjde na Najvyšší súd.
„Všetkých pozývam na námestia, proti vojnám na tejto planéte,” vykríkol pri odchode Juraj Cintula. „Je to nespravodlivé,” zakričal potom pri odchode zo súdnej siene novinárom s tým, že sa určite odvolá.
Senát Igora Králika výšku trestu zdôvodnil tým, že súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že ho spáchal obžalovaný Juraj Cintula. Neuveril obhajobe, že chcel premiéra len zraniť, lebo obžalovaný strieľal aj potom, ako ho spacifikovala ochranka. A bolo na to treba vyvinúť istú silu.
Súd z jeho rozhovorov s manželkou a z jeho konania na sociálnych sieťach pochopil, že bol proti tejto vláde a bol za to, aby bola zvrhnutá. „Hlupáci riadia túto krajinu a sú vo vláde,” citoval sudca slová strelca. „Fico sa nám vymočil do tváre, čo sa ešte musí stať, aby človek chytil do ruky zbraň?” pokračoval jeho slovami.
Tieto i iné citácie súd presvedčili, že nešlo o klasickú vraždu v štádiu pokusu, ale o teroristický útok. Išlo totiž o priamy zásah do výkonnej moci, lebo strelec chcel zastaviť predsedu vlády.
Podľa sudcu v jeho prípade postačí aj trest kratšieho trvania, ako doživotný trest. Obžalovaný má vyšší vek, bol dosiaľ bezúhonný a zdravotne na tom nie je úplne v poriadku. A zohľadnili v jeho prospech aj to, že nedošlo k úmrtiu obete.
Osudný deň
Premiér, ktorý sa na pojednávaniach nezúčastnil, osudný deň opísal slovami, že po rokovaní vlády pred nastúpením do auta videl, že za provizórnym zábradlím stála malá skupina ľudí, odhadoval ich na asi 15 či 20. Svoju pozornosť upriamil na staršiu pani, ktorá výrazne mávala, preto sa rozhodol, že pôjde túto skupinu pozdraviť. Zvykol to robiť počas všetkých výjazdových rokovaní vlády. Prišiel k pani, potom počul zvuky, ktoré neidentifikoval ako strelnú zbraň.
„Pocítil som úder do brucha, viem, že som skĺzol k zemi, zvukov bolo štyri alebo päť, ako si pamätám, potom priskočili ku mne ľudia z ochranky a spolu sme naskočili do auta,“ spomínal. Viezli ho na polikliniku do Handlovej, kde mu bolo poskytnuté prvé ošetrenie.
„Keď som išiel k zábradliu, bol som od neho asi pol metra. Nezaregistroval som človeka, ktorý sa podobá obvinenému, ani som nezaregistroval, kto strieľal či odkiaľ idú strely, hoci som bol blízko,“ povedal.
2025.10.21 Začal sa súdny proces v prípade znásilnenia študentky Sone
Začal sa súdny proces v prípade znásilnenia študentky Sone
BRATISLAVA / Na Mestskom súde Bratislava I sa v utorok začal proces s Ivom P., obžalovaným zo znásilnenia a z obmedzovania osobnej slobody študentky Sone. Odohrať sa to malo v septembri 2023.
Obhajoba nesúhlasila s obžalobou
Prokurátorka navrhla vylúčiť verejnosť z celého hlavného pojednávania z dôvodu dôležitého záujmu poškodenej vzhľadom na charakter skutku. Súd návrhu nevyhovel. Zdôvodnil to tým, že poškodená nie je prítomná a ak by vzišla potreba vypočuť ju osobne, verejnosť by vylúčili. Senát zároveň pripustil vylúčenie verejnosti do budúcnosti aj pri iných úkonoch konania. Obžalovaný neurobil vyhlásenie o vine alebo nevine. “Ide o trestný čin proti slobode a ľudskej dôstojnosti a nazdávam sa, že si to vyžaduje aj ochrana súkromného života obete znásilnenia, ktorá zahŕňa ochranu osobnej integrity a dôstojnosti a ochranu obete pred sekundárnou viktimizáciou,” odôvodnila prokurátorka svoj návrh vylúčiť verejnosť.
Obhajoba nesúhlasila s prednesenou obžalobou. Ivo P. oľutoval skutok, týkajúci sa obmedzovania osobnej slobody. Vylúčil však, že by prišlo k znásilneniu. Spáchaný skutok opísal vo svojej výpovedi. Priznal, že poškodenú viackrát intoxikoval. Obžalovaný potvrdil, že v priebehu skutku bol aj pod vplyvom alkoholu. Nevedel uviesť, kde stretol poškodenú ani kedy s ňou prišiel k nemu domov.
Soňu našli v bezvedomí pri nemocnici
Polícia prijala oznámenie o nezvestnosti študentky v septembri 2023. Našli ju v bezvedomí a intoxikovanú pri nemocnici v bratislavskej Petržalke. Vyšetrovateľ bratislavskej krajskej kriminálky obvinil Iva P. z Bratislavy zo zločinu znásilnenia a z prečinu obmedzovania osobnej slobody. Súd následne vzal obvineného do väzby.
Koncom apríla minulého roka zastavila prokurátorka bratislavskej krajskej prokuratúry voči Ivovi P. trestné stíhanie pre jeho údajnú duševnú chorobu a z toho plynúcu nepríčetnosť v čase spáchania skutku. Súd vtedy vydal predbežný príkaz na jeho umiestnenie do zdravotníckeho zariadenia.
Prokurátor Generálnej prokuratúry SR zrušil vo februári rozhodnutie o zastavení trestného stíhania v prípade únosu a intoxikácie študentky Sone. Rovnako uložil prokurátorke krajskej prokuratúry, aby vo veci znovu konala a rozhodla. Urobil tak v nadväznosti na nález Ústavného súdu (ÚS) SR, ktorý v januári konštatoval porušenie práv študentky Sone. ÚS vyhovel sťažnosti poškodenej voči zastaveniu trestného stíhania údajného páchateľa pre nepríčetnosť. Generálnej prokuratúre nariadil, aby vo veci znova konala. Mestský súd Bratislava I následne vzal obvineného do väzby.
—
Prípad unesenej študentky: Obžalovaný opísal, čo sa 25 hodín odohrávalo v jeho byte
„Vedel som, že je zle, že som ju doviedol, že je tam. Nevedel som nájsť racionálne riešenie,“ hovorí o únose bývalý záchranár.
„Je mi to ľúto, že sa skutok stal. Chcel by som sa touto cestou ospravedlniť poškodenej,“ vyhlásil dnes na súde bývalý záchranár Ivo Petráš obžalovaný v kauze únosu študentky Sone zo septembra 2023. Predviedla ho ozbrojená eskorta, na sebe mal modrú košeľu, ktorú nosí vo väzobnej cele.
Prokuratúra ho žaluje hneď z dvoch trestných skutkov: obzvlášť závažného zločinu znásilnenia aj prečinu obmedzovania osobnej slobody. Hrozí mu 15 rokov vo väzení. Pred senátom Branislava Harabina povedal slová, ktoré možno považovať za priznanie, ale len čiastočné.
„V tej časti obmedzovania osobnej slobody uznávam, že sa to stalo. Zodpoviem si to a budem, dúfam, spravodlivo potrestaný,“ vyhlásil pred senátom. Priznal sa aj k tomu, že pokým mladú ženu zadržiaval vo svojom byte, opakovane jej dal injekcie s dvoma druhmi liekov. Znásilnenie odmietol.
Tri deci vodky
Petráš súdu tvrdil, že večer pred únosom vypil asi tri deci vodky a dal si tabletku na upokojenie.
„Mal som jedno plató (liekov) z práce. Našiel som ho v sanitnom vozidle, keď vypadlo nejakému pacientovi. Bol som nervózny, nesvoj, nevedel som doma obsedieť. Myslel som si, že ma to upokojí a zaspím,“ opísal.
Nikdy v minulosti vraj také pocity nemal. „Nevedel som doma vydržať, tak som sa večer medzi ôsmou a deviatou rozhodol, že pôjdem medzi ľudí. Sadol som do auta a odišiel som do Bratislavy.“
Čo v meste robil a kade sa pohyboval, si vraj nepamätá. Zdôvodňoval to alkoholom a liekmi. Podľa výsledkov vyšetrovania sa únosu dopustil až nadránom. Študentku si mal najprv vyhliadnuť na zastávke, a potom išiel autom za autobusom, do ktorého nastúpila. Uniesol ju len pár krokov od domu, v ktorom bývala – do svalu jej pichol omamnú látku a odniesol ju na rukách do auta.
Obžalovaný si však údajne pamätá iba to, ako prišiel k sebe domov a omámenú ženu uložil do postele. Potom si podľa vlastných slov ľahol k nej. Tvrdí, že vzápätí bez problémov zaspal, lebo bol unavený.
Vedel, že je zle
Keď sa okolo 10 ráno žena prebrala – Petráš použil formuláciu: „Keď sme vstali“, pichol jej diazepam. Prečo? „Bola nepokojná. Asi preto, že bola v cudzom prostredí.“
Prokurátorka sa obžalovaného priamo spýtala, prečo dievčinu neodviezol domov, už keď sa ráno zobudila v jeho byte.
„Neviem to racionálne vysvetliť, bol som zmätený, nevedel som, čo mám robiť. Vedel som, že je zle, že som ju doviedol, že je tam. Nevedel som nájsť racionálne riešenie, tak som sa rozhodol, že ju odveziem až v noci.“
Nežiadala, aby ju hneď zobral domov? „Bola taká zmätená. Nepovedala to takto.“ Čo znamená, že bola zmätená? Pýtala sa trikrát na to isté. Ale čo, to si vraj obžalovaný už zasa nepamätá.
Lieky jej dal päťkrát
Mladej žene aplikoval lieky na utlmenie dovedna až päťkrát. Na súde vyhlásil, že to robil preto, „aby sa ukľudnila“. V takomto stave ju udržiaval po celý čas, čo bola u neho. Použil na to lieky, ktoré si bral z práce vraj „pre prípad potreby“.
Jedno z týchto liečiv, ktoré funguje ako anestetikum, majú k dispozícii len lekári. Petráš si nechal pol ampulky, čo zostalo po podaní pacientovi pri zásahu posádky sanitky. Liečivo podľa neho predlžuje účinok diazepamu. „Keď som jej to pichal, bola nepokojná, ale veľkú väčšinu času bola utlmená.”
Ako vedel, koľko diazepamu má dať poškodenej? „Tridsať rokov s tým robím,“ povedal. Neodpustil si tiež pripomienku k obžalobe, ktorá hovorila o intravenóznom podaní liekov.
„To by bolo do žily, ja som jej to pichal do svalu, teda intramuskulárne,“ opravil prokurátorku. Na začiatku výpovede hovoril ticho a pokorne, veľmi rýchlo však prešiel do sebavedomého výkladu, najmä pri vysvetľovaní účinku liekov. Petráš tvrdí, že nikdy predtým nikoho diazepamom neutlmil. „Bolo to po prvý raz.“
Unesená žena podľa jeho slov pospávala, ale nie po celý čas. Tvrdí, že sa aj napila a komunikovala s ním. Obsah tohto údajného rozhovoru si však už nepamätá, vypovedal.
V byte mal len jednu manželskú posteľ – práve tam mal uložiť svoju unesenú obeť a potom si k nej priľahnúť. Obžalovaný ale pri tomto vyjadrení deklaroval, že bola po celý čas oblečená a nedotkol sa jej, len jej pomáhal vyzliecť si šaty. Aj on mal byť po celý čas oblečený.
Vedel som, že ju tam niekto nájde
„Ja som pil ešte nejaký alkohol, možno deci-dva. Nevedel som, prečo som ju doviezol k sebe domov, bol som z toho zmätený. Nevedel som, čo mám spraviť, tak som sa rozhodol, že ju zaveziem do Bratislavy. Len som to nechcel urobiť verejne, cez deň,“ opisoval obžalovaný pred súdom.
Keďže mladá žena mala zašpinené šaty, dal jej ich oprať. Potom mal ešte počkať, kým uschnú, preto vraj odviezol unesenú študentku do Bratislavy až nadránom.
Na súde vyhlasoval, že šaty si vyzliekla sama a on jej dal hneď svoje tričko. Časť jej vecí vyhodil do smetí, kabelka zostala u neho doma. Doklady zabalil obeti do igelitky.
Dodal, že napokon dievčinu naložil do zadnej časti auta a povedal jej, že ju odvezie domov. Pripútal ju bezpečnostným pásom a odviezol ju do Bratislavy k nemocnici na Antolskej ulici. Voľbu tohto zariadenia zdôvodnil tým, že nechcel veľmi jazdiť cez mesto.
„Nechcel som ju len tak pohodiť v parku. Vedel som, že tam ju niekto nájde. Nevedel som, kde býva,“ argumentoval. Počas cesty dievčina zadriemala. On ju prebral, odpútal a pomohol jej prejsť na lavičku, nasadol do auta a odišiel domov. V mobile obžalovaného policajti našli fotku spiacej mladej ženy. Petráš hovorí, že to je jeho kamarátka, ktorá u neho prespala v roku 2022 niekoľko dní.
Nie je nepríčetný, ale nadpriemerne inteligentný
Polícia ho zadržala o pár dní neskôr v aute, keď sa „vozil po Pezinku“. Mal pri sebe dve ampulky utišujúcich liekov, ktoré vzal z práce.
Pripomeňme, že Petrášovi sa takmer podarilo uniknúť spravodlivosti, keď súdna znalkyňa konštatovala, že trpí vážnym psychiatrickým ochorením a v čase spáchania skutku bol nepríčetný.
Pôvodná prokurátorka prípadu na základe tohto znaleckého posudku zastavila stíhanie a súd poslal muža do ochrannej liečby. Až ošetrujúci lekári upozornili, že Petráš nie je chorý a na psychiatriu nepatrí. Konštatovali, že je nadpriemerne inteligentný. V liečebni si krátil čas hraním pokru a monopolov.
Petráš dnes na súde povedal, že záverom znalkyne bol sám veľmi prekvapený. „Pýtali sa ma na to aj v nemocnici, či som si to nejako vybavil. Pani doktorka sa ma snažila presvedčiť, že ju určite klamem, že som ako zdravotník mohol tajne chodiť k psychiatrovi a dlhodobo užíval lieky. Tvrdila mi, že sa pretvarujem a snažím sa svoje psychické ochorenie zatajiť. Nesúhlasil som s jej závermi.“
发表回复